Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Aj Dušičky môžu byť bez odpadu. Slovensko má prvý zero-waste cintorín

Prírodný cintorín chce prepájať úctu k ľuďom so šetrným prístupom k prírode. Základom je prechádzanie vzniku odpadu.

cintorín zero waste

Foto: Záhrada spomienok

Cintoríny sú miestami, kde každoročne vznikajú desiatky tisíc ton odpadu. Obzvlášť veľké množstvo odpadu sa pritom na cintorínoch každoročne tvorí na prelome októbra a novembra, kedy si pozostalí prichádzajú k hrobom svojich blízkych uctiť ich pamiatku. 

Z dekorácií použitých na hroboch sa však dá vytriediť a následne zrecyklovať iba malá časť. Takmer všetok odpad z hrobov končí v zmesovom odpade a následne na skládkach odpadu. Vedeli ste, napríklad, že umelé kvety spravidla nepatria do žltých kontajnerov na plasty?

Hoci časť odpadu z hrobov sa predsa len podarí zrecyklovať, kľúčom k udržateľnosti na miestach posledného odpočinku je predchádzanie vzniku odpadu. Práve s týmto zámerom vznikol prvý slovenský „zero-waste“ cintorín.

Záhrada spomienok je súčasťou mestského Cintorína Zlatý Potok vo Zvolene. Vznikla spoluprácou neziskovej organizácie Živica, mesta Zvolen a združenia Ke kořenům, ktoré založilo a spravuje Les vzpomínek – prvý český prírodný cintorín v Prahe.

Foto: Záhrada spomienok

Vo svojej najnovšej reportáži sa projektu venuje PR riaditeľ organizácie zodpovednosti NATUR-PACK Marek Brinzík. Pozrite si video.

„V Záhrade spomienok sa snažíme, aby všetky produkty a veci, ktoré tu používame, mali čo najmenšiu ekologickú stopu,“ vysvetlila správkyňa cintorína Andrea Uherková.

„Jednou z nich sú napríklad kamane, ktorými si pozostalí označujú urnové miesta svojich blízkych. Väčšina kameňa konvenčných cintorínoch pochádza zo zahraničia, drvivá väčšina z Číny, Talianska alebo okolitých krajín,“ priblížila. 

Cieľom prvého prírodného cintorína na Slovensku je spájať spája úcta k ľuďom so šetrnosťou k prírode. Popol zosnulých v Záhrade spomineok ukladajú do kvetinových záhonov či ku koreňom stromov, a to priamo alebo v rozložiteľných urnách. Posledné rozlúčky sa odohrávajú pod šírym nebom a ich podoba sa odvíja od prianí pozostalých.

„Záhrada spomienok je živá a počas roka sa mení. Kvety trvalkových záhonov poskytujú nektár pre včely a ďalší hmyz, stromy zasa zázemie pre vtáctvo. Bez umelých kvetín a sviečok má príroda Záhrady spomienok príležitosť plne prekvitať a v zime pokojne odpočívať,“ píše sa na webe projektu.

„Chceme udržať prírodný vzhľad miesta, a preto sa do Záhrady nenosia predmety ako: malé sošky a iné dekorácie, umelé sviečky, kahance, kvety a vence s umelými alebo kovovými komponentami, fotografie, či vázy.“


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Akú budúcnosť má energetické využívanie odpadu? EE Club priniesol diskusiu expertov (VIDEO)

Akú budúcnosť má energetické využívanie odpadu? EE Club priniesol diskusiu expertov (VIDEO)

Pozvanie do diskusie prijali zástupcovia MŽP SR, advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland, ako aj predstavitelia spoločností ecorec Slovensko, ewia a MH Teplárenský holding.

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

V meste s výnimočným triedením sa pozreli do žltých nádob. Čo ukázala analýza? (GRAFY)

Analýza okrem iného ukázala, akú časť obsahu žltých nádob tvoria PET fľaše a plechovky, ktoré budú od Nového roka spadať pod zálohovanie nápojových obalov.

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Čo OZV očakávajú od ekomodulácie? A ako vnímajú odklad nového zákona? (ANKETA)

Ekomodulácia by mala priniesť ľahšie recyklovateľné obaly, zhodujú sa zástupcovia piatich OZV. Potrebu legislatívnych zmien však vnímajú rôzne.