Čo je najväčší problém odpadového hospodárstva na Slovensku? (ANKETA) | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Čo je najväčším problémom odpadového hospodárstva na Slovensku? (ANKETA)

Rozširovanie skládok, úprava odpadov, EIA, ale aj časté zmeny legislatívy či nestabilný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Prečítajte si, ako na anketovú otázku odpovedali deviati experti z rôznych oblastí.

ZOP

Foto: Depositphotos

Začiatkom júna na Slovensku vznikol Zväz odpadového priemyslu (ZOP). Ako v nedávnom rozhovore pre Odpady-portal.sk priblížil jeho generálny riaditeľ Ján Chovanec, prioritou ZOP je snaha modernizovať odpadové hospodárstvo na Slovensku a byť partnerom pre štát v oblasti spracovania odpadu.

Novovzniknutá profesijná organizácia deklaruje, že modernizáciu sektora chce dosiahnuť najmä návrhmi na zmeny v legislatíve, ktoré podporí vlastnými analýzami a dlhodobými strategickými plánmi. ZOP vo svojej deklarácii pritom upozorňuje na aktuálny stav v oblasti spracovania odpadu, ktorý členovia zväzu považujú za neuspokojivý.

Deviatich zakladajúcich členov ZOP sme preto oslovili s otázkou: „Čo v súčasnosti považujete za najväčší problém odpadového hospodárstva na Slovensku?“

Prečítajte si ich odpovede v plnom znení. V závere článku nájdete krátky medailón každého z respondentov.


prof. Michal Cehlár - dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE a predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory

Na Slovensku momentálne neexistuje jednotný a komplexný pohľad na odpady ako zdroj surovín a zároveň ako dynamický proces, v ktorom je potrebné rozhodovať sa s výhľadom na mnoho rokov pri vysokých investičných nákladoch. V mimoriadne turbulentnej dobe treba pristupovať k tak dôležitému odvetviu priemyslu ako je odpadové hospodárstvo s chladnou hlavou.

ZOP

Z pohľadu akademickej obce, prínosu inovácií do priemyslu a hospodárstva je to potrebné vnímať komplexnejšie najmä z hľadiska potenciálu odpadu ako zdroja energie a materiálov. Závislosť SR na energetických surovinách vieme do určitej miery nahrádzať energetickým potenciálom odpadu. O to viac je to dôležitejšie v čase nestability dodávok týchto zdrojov a neúmerného rastu ich cien.

Z hľadiska cirkulárnej ekonomiky, ktorá je dnes hybnou silou Európy vieme nahrádzať primárne surovinové zdroje zložkami ktoré sa odchytia pri zdroji vzniku odpadov, alebo ich vieme upravovať tak aby sme maximálne šetrili to, čo by bolo inak potrebné vyťažiť. Všetky prvky cirkulárneho prístupu spotrebúvajú menej energie, majú efektívnejšiu logistiku a preukázateľne prispievajú k ochrane životného prostredia.

V ZOP vidím nevyhnutný potenciál uchopiť odpadové hospodárstvo ako výzvu pre spoločnosť práve dnes z hľadiska legislatívy, kvalitných analýz potrebných pre rozhodovanie a v neposlednom rade ako prienik najlepších dostupných techník pre ochranu životného prostredia.


Annamária Tóthová, partnerka Eversheds Sutherland, advokátska kancelária

ZOP

Vzhľadom na svoju prax považujem asi za najväčší problém odpadového hospodárstva nestabilné legislatívne podmienky. Zákon o odpadoch je jeden z najčastejšie sa meniacich zákonov, čo vedie k problémom v jeho uplatňovaní. Zmeny zákona veľakrát reagujú na konkrétny problém, avšak čiastkové úpravy niekedy vedú k vytvoreniu nového problému. Rovnako je problematické neskoré prijímanie vykonávacích predpisov.

Ako advokátka musím pre klientov zrozumiteľne vyložiť právne normy, čo je však obrovská výzva. Nie vždy je zrejmé, čo sa má novelou docieliť, resp. novela rieši A, ale B už zohľadnené nie je. Uvedomujem si, že odpadové hospodárstvo nabralo významne na dynamike a zmeny sú potrebné. Ak by sa však dali obmedziť na tie nevyhnutné, bolo by možno viac času na koncepčné riešenia, ktoré budú platiť bezo zmien dlhšie obdobie.


Marián Christenko, generálny riaditeľ KOSIT

V prvom rade rozširovanie skládok, ktoré už mali byť dávno uzatvorené. Za posledné dva roky Slovensko povolilo výstavbu nových skládok s kapacitou dva milióny kubických metrov a jeden milión je v procese. Kým budú k dispozícii lacné skládky, nikam sa v zásade nepohneme.

Za druhé je potrebné dopracovať novú legislatívu, ktorá sa týka úpravy odpadu pred uložením na skládku. Mám pocit, že ideme správnym smerom, ale legislatívna úprava má stále diery, ktoré treba zaplátať.

ZOP

Za tretie je potrebné vyriešiť otázku financovania triedeného zberu. Prostriedky pre obce a mestá sú značne poddimenzované a na rozvoj neostáva prakticky žiaden priestor. Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov ponúkajú svojim členom absolútne nereálne ceny a tu by malo ministerstvo rázne zakročiť.

A za štvrté je potrebné pamätať na to, že aj keď dnes nevieme všetko zrecyklovať, vieme odpad premeniť na teplo a elektrickú energiu. Myslím, že aktuálny vývoj cien plynu, tepla a elektriny tomuto argumentu len dodáva na význame.


Michal Sebíň, generálny riaditeľ NATUR-PACK

Ako zástupca OZV za zásadný problém považujem nestabilný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ten spôsobuje problémy na úrovni obcí a zberových spoločností (každoročné presuny obcí medzi OZV) a následne aj na úrovni dosahovania cieľov.

ZOP

Základné motivácie nie sú nastavené správne. Dôsledkom je cenový boj medzi OZV, ktorý vedie k nedostatku financií na triedený zber a zasahuje aj do hospodárskej súťaže na trhoch, na ktorých pôsobia jednotliví výrobcovia a znižuje dôveru v tento systém. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa ukázal ako funkčný koncept, ciele za Slovenskú republiku plníme.

Výzvou sú však nové povinnosti ako ekomodulácia a samozrejme rastúce ciele. A tie bez zmeny systému nedosiahneme. Pritom sa stačí inšpirovať tam, kde to funguje. Koncept zdieľanej infraštruktúry je overený, funkčný a férový pre výrobcov, zberové spoločnosti aj samosprávy.


Peter Krasnec, generálny riaditeľ AVE SK odpadové hospodárstvo

Za najväčší problém považujem termín zavedenia úpravu odpadov od 1. januára 2023, ktorý nie je možné stihnúť, a to vzhľadom na dlhu dobu schvaľovania, ktorá bežne trvá aj štyri - päť rokov. Ak sa termín neposunie, nebude sa ZKO vyvážať od 1. januára 2023 a Slovensku hrozí kolaps nakladania so ZKO.

ZOP

EIA a stavebne konanie je na druhom mieste. Pokiaľ oba zákony umožnia beztrestne „aktivistom“ naťahovať čas povoľovacích procesov a robiť obštrukcie v konaniach, tak nie je možné na Slovensku v dohľadnej dobe vybudovať žiadne technologické zariadenie.

Medzi ďalšie veľké problémy slovenského odpadového priemyslu môžem zaradiť OZV pre obaly a súčasne podfinancovanie triedeného zberu aj v kontexte zálohoveho systému na nápojové obaly, nedostatočné kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, nedostatočné kapacity na zneškodnenie/zhodnotenie tuhých a kvapalných nebezpečných odpadov a v neposlednom rade chýbajúca odborná diskusia o koncepčných riešeniach v oblasti odpadového hospodárstva.


Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska

ZOP

Odpadové hospodárstvo patrí k mestám a obciam, a je súčasťou nášho každodenného života. Po troch desaťročiach od znovuobnovenia samosprávy musíme konštatovať, že aplikačná prax a trendy naznačujú to, akým spôsobom je potrebné vykročiť do budúcna. V opačnom prípade budeme prešľapovať na mieste a tak si ubližovať.

Odpadové hospodárstvo je súčasťou verejných služieb, ale zároveň aj tvorí priemysel. Práve preto musia samosprávy spájať svoje sily s privátnym sektorom, nakoľko je to prejavom spoločenskej zodpovednosti. Zároveň kladieme dôraz na sociálne a environmentálne aspekty spracovávania a zhodnocovania komunálnych odpadov, v čom vidíme výraznú pridanú hodnotu pre ľudí a krajinu.


Peter Gallovič, konateľ spoločnosti E.P.A.

ZOP

Hlavným problémom odpadového hospodárstva SR podľa môjho názoru je, že sa na rôznych úrovniach opätovne zabúda na skutočnosť, že pojem odpadové hospodárstvo obsahuje slovo „hospodárstvo.“ Táto skutočnosť je v tejto oblasti určujúcou, lebo na akúkoľvek činnosť v nej sú potrebné financie.

Bez dostatočných zdrojov nie je možné realizovať skoro žiaden pokrok a rozvoj. Na to, aby sme mali dostatok finančných zdrojov, je potrebné racionalizovať tak legislatívne, ako aj technické princípy.


Vladimír Žúbor, člen predstavenstva EKOCONSULT-enviro

ZOP

Aktuálne za jeden z najväčších problém odpadového hospodárstva považujem dĺžku procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a následných povoľovacích procesov. V porovnaní s Poľskom, či Maďarskom je dĺžka povoľovacích procesov viac ako dvojnásobná, čo stavia Slovensko do veľmi nevýhodnej pozície pri úspešnosti čerpania fondov EÚ či získavaní kľúčových investícií v odpadovom hospdárstve smerujúcich do regiónu strednej Európy.

Nádej na zlepšenie môže priniesť nový stavebný zákon, avšak bez nového zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho funkčného zosúladenia s novým stavebným zákonom sa rýchlosť povoľovania nových projektov a ich zmien tak skoro nezlepší.


Peter Sekula, konateľ spoločnosti ENVIRONCENTRUM

Z pohľadu odpadového hospodárstva a v širšom kontexte predovšetkým na úseku starých environmentálnych záťaží za najväčší problém považujem výsledné znenie a z toho vyplývajúce dôsledky schváleného zákona č. 490/2021 o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.

ZOP

Predkladateľ tohto zákona mal za cieľ zvýšiť spravodlivosť pri čerpaní verejných finančných prostriedkov na odstraňovanie starých záťaží zavedením podmienky, že za sanáciu envirozáťaže, aj keď si ju objednal a odsúhlasil štát, platí vlastník pozemku. V konečnom dôsledku tento zákon postihol stovky vlastníkov, ktorí sa napríklad nepodieľali na kontaminácií pozemkov, naopak pri reštitúciách im boli vrátené pozemky s environmentálnou záťažou, ktorú spôsobil štát v období socializmu.

Zmeny vlastníckych vzťahov po roku 1989 priniesli ešte mnoho iných variantov nespravodlivých situácií, kde odstránenie takejto záťaže si má dnešný vlastník financovať sám. Tým, že zákon taxatívne určuje vlastníka pozemku financovaním sanácie starej záťaže sa stiera podmienka, že znečisťovateľ platí. Platnosťou zákona v tomto znení sa stratí akákoľvek ochota vlastníkov na realizáciu sanácie, naopak vznikne snaha vykonávať obštrukcie na zamedzenie vstupu na účely realizácie sanačných prác.


O respondentoch

Michal Cehlár

Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD. v roku 1988 ukončil Banícku fakultu VŠT v Košiciach (v súčasnosti FBERG TUKE) a od roku 1989 začal na fakulte pôsobiť vo funkciách asistent, odborný asistent, vedúci katedry, zástupca riaditeľa a docent. V roku 2004 bol inaugurovaný za profesora. V rozpätí rokoch 2000 – 2007 bol prodekanom pre vzdelávanie na FBERG TUKE a od roku 2015 je dekanom Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Oblasťou jeho špecializácie je povrchové dobývanie ložísk, rozpojovanie ložísk trhacími prácami, problematika oceňovania ložísk, oceňovanie a ohodnocovanie banských projektov a efektívnosti investícií. Zaoberá sa ekonomickými podmienkami využívania ložísk, vplyvu banskej činnosti na životné prostredie, oceňovaniu ložísk a posudzovaním efektívnosti investícií v oblasti využívania ložísk a alternatívnych zdrojov energie. Profesor Cehlár je súdnym znalcom z odboru Ťažba, odvetvie Ťažba uhlia, Ťažba ropy, Ťažba nerastov (minerály) – oblasti oceňovania nerastov, feasibility štúdie.

Je predsedom predstavenstva Slovenskej banskej komory, predseda dozornej rady Asociáce priemyselných zväzov a dopravy členom, člen dozornej rady Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR a členom ďalších spoločností.

V roku 2016 sa stal členom valného zhromaždenia (General Assembly) centrály EIT (European Institute of Inovation and Technology) v Berlíne a zároveň je členom EIP RawMaterials High Level Steering Group, ktorá predkladá legislatívu z oblasti nerastných surovín do Európskeho parlamentu. Za úspešné pôsobenie v medzinárodnej spolupráci získal v roku 2021 prestížne ocenenie Vedec roka v kategórii: Osobnosť medzinárodnej spolupráce za rok 2020.

V rámci externej spolupráce s Ministerstvom hospodárstva SR sa podieľal na vypracovaní metodiky a odborných štúdií, ktorými bola definovaná „Surovinová politika v SR.“

Annamária Tóthová

Mag. iur. Annamária Tóthová je advokátka, partnerka v Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.. Vo svojej praxi sa špecializuje na oblasť práva životného prostredia, povoľovania infraštruktúrnych zámerov, odpadového hospodárstva, stavebného práva a práva nehnuteľností, energetiku a regulované činnosti.

Annamária spolupracuje s advokátskou kanceláriou od roku 2006, od roku 2009 ako advokátka zapísaná v Slovenskej advokátskej komore. Predtým pracovala v?medzinárodnej advokátskej kancelárii Haslinger / Nagele & Partner Rechtsanwälte GmbH vo Viedni a Bratislave.

Annamária Tóthová absolvovala štúdium na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity. Je autorkou a spoluautorkou mnohých odborných publikácií a pravidelne sa venuje prednáškovej činnosti. Okrem slovenského jazyka hovorí plynule po nemecky a anglicky.

Marián Christenko

Ing. Marián Christenko vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku 2015 pôsobí ako generálny riaditeľ a člen predstavenstva spoločnosti KOSIT.

Svoje manažérske a analytické zručnosti získal počas pôsobenia vo viacerých riadiacich funkciách medzinárodných spoločností, akými sú Siemens, Falck, ZETOR či VOITH. V roku 2018 sa stal viceprezidentom medzinárodnej organizácie CEWEP, ktorá združuje viac ako 500 Zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO) v Európe.

Počas svojej praxe v spoločnosti KOSIT sa v očiach verejnosti etabloval ako uznávaný odborník v oblasti materiálového a energetického využitia komunálneho a priemyselného odpadu. V súčasnosti je zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti ewia a.s., ktorá na Slovensko prináša koncept Centier cirkulárnej ekonomiky.

Michal Sebíň

RNDr. Michal Sebíň, PhD. je absolventom Prírodovedeckej fakulty UK, katedry geochémie. Následne pokračoval v štúdiu na Stavebnej fakulte STU a pôsobil ako doktorand na Ústave hydrológie SAV.

Od roku 2007 pracuje v spoločnosti NATUR-PACK, a.s., v súčasnosti ako jej riaditeľ, ktorá pôsobí ako organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly a neobalové výrobky, elektrozariadenia a prenosné batérie a akumulátory.

Ako odborník na rozšírenú zodpovednosť výrobcov pôsobí ako predseda Environmentálnej sekcie ZO SR a zároveň člen predstavenstva ZO SR, predseda Sekcie odpadového hospodárstva SOPK, člen Prezídia ASPEK a člen Výboru pre energetiku a životné prostredie RÚZ.

Peter Krasnec

RNDr. Peter Krasnec, PhD., MBA vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, ktorú ukončil titulmi Mgr., RNDr. A PhD a zároveň medziodborové štúdium na Právnickej Fakulte UK v Bratislave. Medzitým absolvoval medzinárodný manažérsky kurz, ktorý ukončil titulom MBA.

Svoju odbornú prax začal v združení SLICPEN (Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie) ako projektový manažér. Následne pracoval vo viacerých topmanažérskych funkciách ako generálny riaditeľ ENVI-PAK, a.s., obchodný riaditeľ skupiny FCC Slovensko, s.r.o., kde v rámci skupiny pôsobil vo viacerých dcérskych spoločností ako CEO, následne pôsobil ako generálny riaditeľ spoločnosti General Plastic, a.s.

V súčasnosti pôsobí na pozícii generálneho riaditeľa/konateľa spoločnosti AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o. a zároveň ako prezident APOH (Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve). Počas svojej takmer 23-ročnej praxi v odpadovom hospodárstve sa zaradil medzi popredných odborníkov v oblasti odpadového hospodárstva.

Michal Kaliňák

PhDr. Michal Kaliňák, PhD. je hovorca a tajomník rady expertov Združenia miest a obcí Slovenska. Vyštudovaný politológ špecializujúci sa na samosprávu.

V ZMOS pôsobí od roku 2010 a v samospráve pôsobil ako mestský poslanec, najskôr v Medzilaborciach a neskôr v Prešove. Medzitým zastával funkciu hovorcu Mesta Prešov a tiež vedúceho oddelenia komunikácie s verejnosťou v Mestskej časti Bratislava - Petržalka.

Bol asistentom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, poradcom a hovorcom podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, riaditeľom komunikačného odboru Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a poradcom štátneho tajomníka Ministerstva financií SR. Problematike verejnej správy a public relations sa 15 rokov venuje ako externý pedagóg na univerzite, pravidelnej publikuje v periodikách a je členom redakčnej rady odborného časopisu.

Peter Gallovič

Ing. Peter Gallovič absolvoval vysokoškolské štúdium na Vysokej škole technickej v Košiciach, odbor banská geológia a geologický prieskum. Pracoval ako banský geológ a od roku 1991 sa venuje problematike odpadového hospodárstva.

V rokoch 2002 – 2007 bol riaditeľom odboru odpadového hospodárstva na Ministerstve životného prostredia SR. Od roku 2008 pôsobil v rôznych manažérskych pozíciách. V súčasnosti pôsobí v poradensko-konzultačnej firme E.P.A. spol. s.r.o. pôsobiacej v oblasti životného prostredia. Venuje sa aj lektorskej a publikačnej činnosti a je spoluautorom viacerých odborných publikácii.

Vladimír Žúbor

RNDr. Vladimír Žúbor vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení vysokej školy sa zamestnal na Ministerstve životného prostredia SR, odbore odpadového hospodárstva. Ako konzultant spolupracoval s MŽP SR na medzinárodných projektoch z oblasti odpadového hospodárstva.

Od roku 2005 pôsobí ako člen predstavenstva poradenskej spoločnosti EKOCONSULT-enviro, a.s. Počas svojej praxe sa spolupodieľal ako člen expertného teamu SARIO a MH Invest na príchode viacerých strategických investícií (KIA Motors Slovakia, JaguarLand Rover Slovakia či Porsche Werkzeugbau). Bol dlhoročným členom prípravného výboru Dňa odpadového hospodárstva.

Pracovne sa zameriava na projektový manažment povoľovacích procesov v kontexte zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákona o integrovanom povoľovaní a kontrole znečisťovania a stavebného zákona.

Peter Sekula

Ing. Peter Sekula ukončil štúdium na Baníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach ( teraz fakulta Berg). V roku 1993 bol spoluzakladateľom spoločnosti ENVIRONCENTRUM, s.r.o., kde dodnes pôsobí ako jej konateľ. V spoločnosti má na starosti Stredisko sanácií geologického prostredia a geológie, Stredisko dekontaminácií a Stredisko na úpravu a zhodnocovanie odpadov.

Okrem manažovania spoločnosti pracuje predovšetkým na výskume, vývoji a aplikácií nových technológií v oblasti sanácií environmentálnych záťaží a zhodnocovania odpadov. Aktívne sa zúčastňuje medzinárodných grantov a projektov, publikuje a prednáša predovšetkým v oblasti sanácií znečistenia a ochrany životného prostredia.


Zväz odpadového priemyslu je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Odmietli centrum na zhodnocovanie odpadu pod Tatrami

Zámer spoločností SPP a Brantner na vybudovanie zariadenia na spracovanie bioodpadu narazil na odpor obyvateľov.

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Pozreli sa do hnedých nádob a zanalyzovali kuchynský odpad z domácností

Väčšinu obsahu hnedých nádob tvoril kuchynský odpad. Našiel sa však i odpad zo záhrad, kompostovateľné vrecká a v menšej miere aj nerozložiteľné znečistenie.

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

„Superčervy“ sa živia polystyrénom. Odštartujú novú éru recyklácie?

Vedci zistili, že enzýmy v čreve larvy potemníka peruánskeho, ktorý je kŕmnym hmyzom, dokážu rozkladať polystyrén.