Najnovšie kolo žalôb, ktorému Slovensko čelí zo strany Európskej komisie, celý obrázok už len dofarbuje.
Pamätáte si ešte na „najväčší environmentálny projekt“ a „najväčšiu environmentálnu akciu zameranú na zber a recykláciu odpadov?“ Týmito slovami v apríli 2021 vtedajší minister životného prostredia a dnes poverený minister Ján Budaj na priehradnom múre Ružína ohlasoval novú iniciatívu. Mala spočívať najmä v čistení prírody od voľne pohodeného odpadu a jeho následnom triedení.
Pod hlavičku iniciatívy sa v nasledujúcom roku uskutočnilo viacero aktivít, ktorým ministerstvo poskytlo záštitu alebo ich aj organizačne podporilo. Bezpochyby sa tak podarilo z prírody odstrániť množstvo odpadu. A nič sa nedá vytknúť ani tomu, že ministerstvo takto podporuje a oceňuje dobrovoľnícku prácu. Lenže.
Popri vyššie uvedenom sú potrebné aj systémové zmeny a nastavovanie politík, kde už nadšenie dobrovoľníkov a „zmena zdola“ nestačí, pretože to sú úlohy ministerstva a zákonodarcov. Možno prácnejšie, možno nudnejšie, ale potrebné. V roku 2021 malo ministerstvo za úlohu, napríklad, podľa svojho Programu odpadového hospodárstva spracovať analýzu voľne pohodeného odpadu. Úlohu nesplnilo.
A voľne pohodený odpad je iba príkladom za všetky ostatné. V priebehu posledných troch rokov ministerstvo investovalo do prezentácie ľúbivých počinov toľko energie, až na skutočné riešenia v mnohých prípadoch akosi nevyšiel čas.
Popribúdali nové chránené územia, ale zonácia už existujúcich národných parkov zostala nevyriešená. V prípade odpadového hospodárstva si zas rezort dal záležať, aby dobre odkomunikoval projekt bývalého ministra Sólymosa, ale zásadnými témami nepohol vôbec alebo nepatrne.
Projekt ISOH je na začiatku roka 2023 približne tam, kde bol na začiatku roka 2020. Bez zmien zostali aj povoľovacie procesy EIA, čo prispieva k tomu, že pre odpad chýbajú koncovky. Stenčujú sa kapacity pre nebezpečný odpad, ktorý pomaly nie je kam ukladať a jeho recykláciu nie a nie rozhýbať. Pri rozšírenej zodpovednosti výrobcov zas rezort kde-tu vypustil balónik o systémovej zmene, ale keď mal niečo urobiť, neurobil nič. A pri jednej z najdôležitejších tém, envirozáťažiach, sa rezort síce do hlbšej zmeny pustil, ale dopadlo to tak, že ho musela krotiť prezidentka.
Kľúčové správy o stave životného prostredia, ktoré majú sledovať vývoj pri výkone environmentálnych politík, ministerstvo v posledných rokoch zverejňuje s chronickým meškaním. Tá posledná za rok 2021 mala byť podľa zákona zverejnená do 15. decembra 2022. Ministerstvo si úlohu, žiaľ tradične, ani v tomto prípade nesplnilo.
Najnovšie kolo žalôb, ktorému Slovensko čelí zo strany Európskej komisie, celý obrázok už len dofarbuje. V prípade obnoviteľných zdrojov energie, síce Slovensko už naveľa-naveľa transponovalo novú smernicu do zákonov, stále sa však čaká na vyhlášku MŽP SR. V prípade skládok odpadov zas máme problém so smernicou spred štvrťstoročia a spolu s tým možno zarobené aj na vznik nových envirozáťaží.
V oboch prípadoch sú veci pred Súdnym dvorom EÚ a krajine pre nečinnosť ministerstva hrozia sankcie. Alebo si sudcovia spomenú na najväčšie enviroakcie v dejinách EÚ a nad drobnými pokĺznutiami v marginálnych témach prižmúria oko?
Radovan Potočár
šéfredaktor Odpady-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.