Od januára platí nová povinnosť pre triedený zber, naráža však na viaceré limity

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zaviedlo od začiatku tohto roka do právnych predpisov odpadového hospodárstva takzvanú nulovú donáškovú vzdialenosť aj pre triedené zložky odpadu, akými sú plasty, papier, kovy a kompozitné obaly na báze lepenky.

V prípade individuálnej bytovej výstavby (IBV) to v praxi znamená nádoby alebo vrecia na všetky tieto triedené zložky pre každý rodinný dom a v prípade komplexnej bytovej výstavby (KBV) zase všetky farebné nádoby na triedený zber na mieste zberu zmesového komunálneho odpadu.

Envirorezort si od tejto zmeny sľubuje zvýšenie miery triedenia v domácnostiach. Do procesu sú tak zapojené nielen samotné samosprávy, ale aj zberové spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré v mestách a obciach financujú triedený zber. Zisťovali sme, ako v realite vyzerá nábeh nového systému.

V článku sa dozviete:

• na aké výzvy narážajú mestá,
• čo môže podľa Únie miest Slovenska ohroziť nábeh nového systému,
• ako vyzerá aktuálna situácia v jednotlivých mestách v kontexte novej legislatívnej povinnosti,
• ako pristúpili k riešeniu tejto povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov,
• na aké aplikačné výzvy poukazujú,
• či sa nová povinnosť prejaví na nákladoch.

Zaujímalo nás, ako mestá nabiehajú na nový systém a aké sú ich prvé skúsenosti a dojmy z novej legislatívnej požiadavky. „Tieto požiadavky už do legislatívy boli prijaté, mestám preto nezostáva nič iné, ako sa s nimi vysporiadať. Následná prax, spokojnosť/nespokojnosť občanov a dáta z vyzbieraných množstiev vytriedeného odpadu ukážu, či to bol krok vpred a ako veľký,“ uviedla Zuzana Čachová, expertka na životné prostredie a odpadové hospodárstvo z Únie miest Slovenska (ÚMS).

Mestá však podľa nej vítajú, že nemusia niesť finančnú zodpovednosť za túto povinnosť, keďže takýto komfortný systém triedený zber predražuje.

Evidujú problémy s priestorom, neochotou vlastníkov pozemkov aj nákladmi

Mestá však narážajú aj na určité výzvy. Podľa Z. Čachovej pri plnení tejto povinnosti bojujú najmä s priestorovým obmedzením a neochotou vlastníkov súkromných pozemkov zväčšiť si stojiská, na ktorých mali aktuálne len komunálnu nádobu a bionádobu, aj pre ďalšie nádoby na triedený zber.

Problémom môžu byť aj zvýšené náklady pre OZV, ktoré súvisia so zavedením novej povinnosti. „OZV sa povinnosti verejne nebránia, podľa našich informácií ale nie úplne každá OZV je ochotná znášať náklady na náročnosť infraštruktúry, ktorá s plnením tejto povinnosti súvisí,“ vysvetľuje Z. Čachová.

Mestá podľa nej vedia o prípadoch, kde platba z OZV, či už na občana, alebo za zhodnotené množstvo vyzbieraného vytriedeného odpadu, nepokrýva všetky náklady, ktoré museli mestské aj súkromné zberové spoločnosti vynaložiť na kúpu a aj distribúciu veľkého množstva nádob či vriec do domácností.

Hrozí opačný efekt?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.