Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Jozef Kozák: Zhodnotenie elektroodpadu funguje, ale niektoré zmeny treba nevyhnutne urobiť (ROZHOVOR)

Ministerstvu chýba väčšia odvaha na zlepšenie podmienok rozšírenej zodpovednosti za odpad z elektrických a elektronických zariadení, hovorí Jozef Kozák, výkonný riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov pre elektroodpad, batérie a obaly SEWA, a.s.

Jozef Kozák

Jozef Kozák / Foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  03.02.2023 |  Radovan Kazda, Radovan Potočár

Výrobcovia nie sú jediným kanálom, cez ktorý prúdi elektroodpad, ale z hľadiská legislatívy zodpovedajú za plnenie cieľov len oni, dokonca pod hrozbou straty licencie. Štát by podľa výkonného riaditeľa OZV SEWA mohol využiť ustanovenia európskej smernice a prevziať zodpovednosť za ciele zberu na seba.

„Základný rozdiel je v tom, že v iných krajinách ciele nie sú uvalené na výrobcoch, ale za ich plnenie zodpovedá štát. Tým pádom sa musí rešpektovať realita,“ vysvetľuje.

Jozef Kozák v rozhovore priblížil:

  • ako sa vyvíja situácia na trhu s elektroodpadom,
  • aké problémy sa objavujú v evidencii,
  • čo v odvetví elektroodpadu považuje za časovanú bombu,
  • aké formy zberu sú efektívne a či sa darí školským zberom,
  • na aké problémy naráža fungovanie reuse centier.

Vlaňajší rok bol pre Slovensko turbulentný najmä agresiou Putinovho režimu, pokračujúcou infláciou, energetickou krízou a následnými ekonomickými otrasmi vo firmách. Ako sa pozeráte na minulý rok v odvetví elektroodpadov?

Napriek týmto problémom bol pre nás vo firme v znamení rastu. Týka sa to však aj rastu v existujúcom portfóliu zákazníkov, takže otrasy zrejme nezaznamenal žiaden účastník tohto trhu. Počas pandémie COVID-19 sme očakávali, že nastane pokles v predaji nových elektrospotrebičov aj v odovzdávaní starých, ale opak bol pravdou.

Prešli dva roky, počas ktorých sme v každom kvartáli zaznamenali vyššie čísla. Prvé zastavenie nárastu sme zaznamenali až v treťom kvartáli minulého roku, čo môže signalizovať, že ľudia začínajú “uťahovať opasky”.

Rast však bezpochyby ovplyvnil aj zvyšujúci sa počet vašich klientov.

Áno, najmä akvizícia Samsungu sa skokovo odrazila aj na našej povinnosti zbierať, zvýšila sa medziročne v desiatkách percent.

Práve tieto nárasty objemov na slovenskom trhu odhaľujú aj najväčší problém a to rozpor reality a legislatívy: elektroodpadu nie je dostatok.

Čo to znamená?

Organizácie zodpovednosti výrobcov nedokážu vyzbierať viac, než všetko, čo je dostupné. To však na plnenie cieľov už nepostačuje.

Pripravili sme rôzne analýzy, v ktorých sme ministerstvu poukazovali na to, že zber elektroodpadu, ktorý zabezpečujú OZV, je len časťou elektroodpadu. Časť tohto odpadu zbierajú iné sektory, vrátane nelegálneho.

Tento problém sa tiahne v legislatíve elektroodpadu už od jeho začiatku.

Problémom sú teda „pouliční“ zberači.

Áno, ale nielen oni. Časť elektroodpadu končí v zmesovom komunálnom odpade a ťažké zariadenia končia u spracovateľov kovov, teda v kovošrotoch. Ide o veľké objemy, na ktoré nemáme dosah.

Jozef Kozák | Foto: Odpady-portal.sk

Čo tieto paralelné toky, ktoré chýbajú v evidencii, spôsobujú?

OZV musia splniť povinnosti za každú cenu, lebo inak sa vystavujú riziku, že prídu o licenciu. Preto tlačíme na recyklátorov, aby spracovali čoraz viac elektroodpadu. Vytvára to tlak na vznik virtuálnych čísiel, keďže splniť nesplniteľné sa nedá.

Pod týmto tlakom na objemy samozrejme klesá aj dôslednosť kontroly zo strany štátu, takže sa dá čoraz ťažšie zistiť, či časť elektroodpadu nie je v evidencii vykazovaná zo šrotu.

Je tento problém špecifický len na Slovensku?

Nie. Podobne je na tom mnoho iných krajín, v ktorých organizácie rozšírenej zodpovednosti neplnia stanovené kvóty. Iba na Slovensku je to však trestané odobratím licencie.

Globálny trh prechádza veľkou transformáciou na tzv. zelenú energetiku, ktorá zvyšuje dopyt nielen po batériách, ale napríklad aj solárnych moduloch, či veterných elektrárňach. Tie sú tiež elektrozariadeniami.

Najmä fotovoltické panely sú na Slovensku časovanou bombou. Napriek našim viacerým apelom na ministerstvo, aby túto problematiku začalo riešiť, zatiaľ sa nič neudialo.

O pár rokov bude končiť životnosť prvých panelov a hrozí, že nebude mať kto zaplatiť ich zhodnotenie.

Jozef Kozák

Ako to vyriešiť?

Samotná smernica o elektroodpade ponúka riešenia. Môžeme uplatniť dve rôzne metodiky výpočtu cieľa zberu. Okrem tej, ktorú v súčasnosti uplatňujeme, teda vyzbierať 65 % elektroodpadu, je tam aj druhá.

Tá pracuje s objemami elektroodpadu, ktorý vznikne, na základe rôznych analýz. Pre fotovoltické panely by sa mohol uplatniť tento spôsob, teda výpočet cieľa zberu na základe vzniku odpadu.

Tým by sa zohľadnil fakt, že nábeh vzniku týchto odpadových panelov bude postupný, nie nárazový. Podobným spôsobom k tomu pristúpili napríklad v Poľsku.

V systémoch rozšírenej zodpovednosti dochádza občas aj k tomu, že niektorý účastník súťaže koná v rozpore s pravidlami a snaží sa tým získať konkurenčnú výhodu. Takéto prípady boli zaznamenané najmä v obaloch. Máte signály, že sa niečo podobné deje aj v elektroodpadoch?

V prípade odpadu z elektrozariadení nie je tento problém taký vypuklý. Sektor elektroodpadov fungoval aj pred novým zákonom o odpadoch, lebo existujúce toky odpadov treba odviezť a zaplatiť. Tomu sa dá ťažko vyhnúť.

Druhým dôvodom je, že legislatíva o elektroodpade sa nemení tak často a zásadne, ako napríklad u obalov. Nestabilita, ktorú do systému obalov vnášajú časté legislatívne zmeny, k podvodom výrazne prispieva.

Tretím dôvodom je ten, že v elektroodpadoch pôsobia už dlhodobo stabilní hráči na trhu. Drvivá väčšina elektrodpadu ide cez tri veľké OZV, ktoré sú etablované na trhu.

Aj často zaznamenávame spätnú väzbu od ľudí zo samospráv aj firiem, ktorí hovoria, že toto je z ich pohľadu a povinností najlepšie fungujúci systém.

V minulosti ste kritizovali aj existenciu vertikálnej integrácie v tomto biznise.

Iste. Takíto hráči trhu tu naďalej existujú a myslím si, že zodpovedné inštitúcie nad tým dlhodobo prižmurujú obe oči. Možno je len otázkou času, kedy si to uvedomia.

Dotkli sme sa už obalov. Jednou z veľkých tém v nich je ekomodulácia. Tá by sa v budúcnosti týkať aj elektroodpadov. Pracujete už s touto témou?

Áno. Náš cenník už je prispôsobený ekomodulácii, teda cena jednotlivých položiek sa odvíja aj od ich recyklovateľnosti, nakoľko tá tvorí najväčšiu časť nákladov.

Dôkazom toho sú chladničky, televízory, či žiarivky, ktoré majú väčší obsah nebezpečných látok, náročnejších na spracovanie. Dá sa ísť však ešte ďalej a k výraznejšej cenovej motivácii pre výrobcov.

Skúsme tie legislatívne problémy zhrnúť. Prvým sú ciele zberu, za ktoré zodpovedá výrobca.

Toto vnímame ako kľúčový problém. Výrobcovia nie sú jediným kanálom, cez ktorý prúdi elektroodpad, avšak z hľadiská legislatívy sú jediní zodpovední za plnenie cieľov, dokonca pod hrozbou straty licencie. Slovenská republika by mohla využiť ustanovenia smernice a prevziať zodpovednosť za ciele zberu na seba.

Druhou dôležitou legislatívnou zmenou by mali byť fotovoltické panely a ich vyňatie z plnenia súčasných cieľov elektroodpadu Na trhu zatiaľ neexistuje 65 % odpadových panelov, takže nárast by mal byť postupný.

Tretia zmena na zváženie je nastavenie licencie pre OZV, ktorá je podľa nás príliš prísna, nakoľko je viazaná na ročné plnenie cieľov. Ani v obaloch takáto prísna nie je. Ekonomika však nemá stabilný rast, ale viac-menej cyklický. To je vidno aj na objemoch odovzdávaných elektrozariadení.

Jozef Kozák | Foto: Odpady-portal.sk

Čo sa týka štátneho plnenia, teda prvého zo spomínaných bodov, ministerstvo tento návrh odmietlo s argumentom, že takto nepostupuje žiaden štát EÚ a bolo by potrebné prekonzultovať to s Európskou komisiou. Pohlo sa to?

Sčasti. Z Európskej komisie ale prišla odpoveď, ktorá je mačkopsom a hovorí áno i nie. A ministerstvo si z tej odpovede vybralo to, čo sa mu hodilo, teda časti hovoriace nie. A my sme si tam zas našli časti, ktoré hovoria áno. Vo výsledku sa teda riešenie ďalej neposunulo.

Váš návrh bol, že štát by si uplatňoval dopočítanie množstiev elektrodpadu, ktoré miznú v paralelných kanáloch. Máte ale vedomosť o tom, že by takýto postup využíval niektorý iný štát?

Základný rozdiel je v tom, že v iných krajinách ciele nie sú uvalené na výrobcoch, ale za ich plnenie zodpovedá štát. Tým pádom sa musí rešpektovať realita. Ak sa vyzbiera 50 % namiesto cieľa 65 %, nahlási sa tých 50 %. Nikdy za to nepadla voči týmto štátom sankcia.

Hovorí o tých cieľoch smernica? Nebola by v takom prípade na mieste nejaká sankcia?

Lenže tieto ciele nie sú v smernici pod sankciou. Preto za ich neplnenie ani nikdy nepadla žiadna sankcia voči žiadnemu členskému štátu.

Prenos cieľov na štát ale môže oslabiť motiváciu výrobcov a OZV dosahovať dobré výsledky, nie?

Mohol by, ale sú nástroje na to, aby motivácia zostala zachovaná. Do hry vstupuje aj koordinačné centrum a systém by mal byť nastavený tak, aby museli všetci hráči vyzbierať rovnako. Napríklad, ak by sa zbieralo 30 % za celý štát, každý z nás by musel dosiahnuť tých 30 %. Pri 70% zase všetci 70%. Reálnym vplyvom tejto zmeny by ale bolo, že by odbudli fiktívne množstvá.

Ako OZV realizujete rôzne vzdelávacie a osvetové aktivity. Máte signály o tom, že by pomáhali v oblasti elektroodpadu? Končí ho menej tam, kam nepatrí, napríklad na nelegálnych skládkach či na povalách?

Postupom času sa to zlepšuje a myslím, že je to viditeľné aj pre ľudí. Pri stojiskách kontajnerov stále kde-tu vidieť aj elektroodpad, ale je toho výrazne menej než v minulosti. Stačí sa obzrieť čo i len päť rokov nazad.

To, že povedomie ľudí o elektroodpade narastá, vidíme na kanáli spätných zberov cez predajne. Objemy tam narastajú. Signalizuje to návyk mnohých ľudí, ktorí napríklad kupujú nový elektrospotrebič a starý prinášajú do obchodu ako elektroodpad.

Ako cielite svoje aktivity v oblasti vzdelávania a osvety?

Je dávno známe, že najlepšia cieľová skupina sú deti a podľa toho sme zamerali svoju činnosť aj my. Prvé ovocie to prináša v tom, že deti sú nadšené zo vzdelávacích a zberových aktivít. Často sú to práve deti, kto v domácnosti zber elektroodpadu „potiahne,“ ak sú napríklad motivované priniesť elektroodpad do školy v rámci nejakého projektu zberu.

Prinášajú ale školské zbery významné množstvá vyzbieraného elektroodpadu?

Tie objemy nie sú závratné, no ide o princíp. Čím ďalej, tým viac povedomie o správnom triedení odpadu rastie. Ak si deti osvoja správne návyky už v škole, zostanú im a odzrkadlí sa to aj na množstvách vyzbieraných cez iné kanály.

V súčasnosti spolupracujeme s viac ako 400 materskými školami a taktiež s rastúcim počtom základných škôl. Už od začiatku sme vedeli, že vzdelávacie aktivity chceme prepájať so zberom, aby deti dostali aj motiváciu a takpovediac hmatateľný príklad. Výsledky takýchto zberov vysoko prevýšili naše očakávania. Napríklad minulý rok sme len cez materské školy vyzbierali viac ako 20-tisíc kilogramov malých bateriek.

Jozef Kozák | Foto: Odpady-portal.sk

V akých formách zberu vidíte najväčšiu perspektívu? Uvažujete aj nad posilňovaním kontajnerového zberu?

Na oblasti elektroodpadu je zaujímavé, že každý z troch veľkých hráčov sa špecializuje na niečo iné a tým sa vzájomne dopĺňame, vďaka čomu trh poskytuje celý vejár možností.

Našou silnou stránkou sú najmä predajne a firmy, inštitúcie. Firmám poskytujeme napríklad reprezentatívne nerezové kontajnery, ktoré sú určené pre interiéry a môžu byť alternatívou ku kontajnerom v uliciach. Rovnako môžete elektroodpad odniesť tiež do obchodu a odovzdať ho na mieste kúpy. Aj tam nájdete náš kontajner.

Dostávate nejakú spätnú väzbu aj od samospráv? Sú mestá a obce s možnosťami zberu spokojné?

Už niekoľko rokov sme nedostali žiadnu sťažnosť, spätná väzba od obcí je len pozitívna. Možností zberu je dostatok a sú naozaj pestré, takže každý si nájde spôsob odovzdania elektroodpadu, ktorý mu vyhovuje.

Myslím, že situácia je zrkadlovo opačná v porovnaní s obalmi. V elektroodpade neexistuje “voľná”, teda neobsluhovaná obec, v dobrom zmysle slova.

Povinnosť zabezpečovať zber elektroodpadu majú aj obce, ktoré musia pre svojich občanov pristavovať kontajnery. Funguje to dobre?

Mnohé obce majú zberné dvory a tie nemusia riešiť zber špeciálne pristavenými kontajnermi. V mnohých ďalších obciach sa zase zber vyhlási raz za pol roka zber a do stredu obce sa pristaví kontajner alebo tam príde auto. Inde to zas riešia systémom zberu od domu k domu. Spôsobov zberu je aj v tomto prípade mnoho.

ZMOS opakovane tvrdí, že s elektroodpadom nie je žiaden problém a všetko sa zbiera. Z nášho pohľadu je ale problémom „predzber,“ ktorí vykonávajú tzv. kožkári.

Na druhej strane by sa dalo povedať, že takíto „kožkári“ podporujú opätovné použitie a predchádza sa vzniku odpadu.

Nie celkom. Množstvo z vecí, ktoré vyzbierajú sú už naozaj odpadom a nedajú sa ďalej využiť. Kam smerujú, je ale nejasné a nevieme, či končia u recyklátorov. Z toho, čo sa vyhadzuje do elektroodpadu, je možné opätovne využiť len minimum položiek.

Neuvažujete, že by ste tú tému uchopili a napríklad založili re-use centrum pre elektroniku, kam by bolo možné priniesť staré zariadenie?

Legislatíva je v tomto veľmi tvrdá. Na opätovné použitie okrem licencie a autorizácie musíte vykonať na elektrozariadení rôzne testy a skúšky, čo celý proces robí ekonomicky nerentabilným. Ekonomicky to nevychádza. Jedinou možnosťou je, aby sa opätovné použitie realizovalo v neformálnej sfére, robiť to oficiálne so všetkými náležitosťami je extrémne náročné.

Idea centier opätovného použitia je veľmi dobrá, žiaľ, z pohľadu legislatívy je to naozaj komplikované. Ak vám napríklad doma vznikne požiar, pretože začne horieť monitor, ktorý ste si priniesli z takého centra, kto bude niesť zodpovednosť? Zákon predpisuje, že aj pri opätovnom použití musíte poskytovať garancie.

Jozef KozákJozef Kozák | Foto: Odpady-portal.sk

Plánujete v novom roku nejaké novinky?

Dospeli sme, SEWA v roku 2023 dosiahla 18 rokov. A čo je dôležité, neustále rastieme Počtom klientov aj objemom vyzbieraného elektroodpadu sme najväčší na Slovensku. Rozhodli sme sa preto zmeniť našu korporátnu identitu. Aktuálne preto inovujeme aj náš web. Sme etablovaná, veľká, stabilná a zodpovedná OZV a chceme, aby to bolo vidieť.

Týka sa rebranding len vizuálu?

Zmena loga je vizuálna záležitosť, ale napríklad pri zmenách na našej webstránke ideme ešte ďalej. Tým, že sa zameriavame na inštitucionálne zbery, chceme ešte viac zjednodušiť spôsob, akým nám záujemcovia môžu nahlásiť svoj záujem. Chceme, aby sme boli pre firmy, inštitúcie a školy ešte dostupnejší.

Našou ďalšou novinkou, ktorú by som ešte rád zmienil, je, že rozbiehame spoluprácu s centrom, ktoré učí sociálne znevýhodnených ľudí pracovným návykom a pomáha im integrovať sa do spoločnosti. Budeme s nimi spolupracovať na zbere elektroodpadu, aby zapojení ľudia získavali pracovné návyky zberom elektroodpadu. Do istej miery to vyrieši naše potreby zberu flexibilným spôsobom a zároveň to pomôže ľuďom, ktorí to potrebujú.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Triediaca linka je iba súčasťou systému, ktorý musí fungovať ekonomicky

Triediaca linka je iba súčasťou systému, ktorý musí fungovať ekonomicky

Výsledný materiál z úpravy zmesového odpadu musí byť kvalitný, aby sa predal, vraví expert.

Chemická recyklácia plastov nebude konkurenciou pre odpadárov ani energetikov, myslí si zástupca rafinérie

Chemická recyklácia plastov nebude konkurenciou pre odpadárov ani energetikov, myslí si zástupca rafinérie

Z nádob s plastovým odpadom si zoberieme iba časť. Zvyšok, vhodný pre energetické využitie, bude mať konštantnejšiu kvalitu, vraví Vojtěch Lambl zo spoločnosti Orlen Unipetrol.

Pribúda fotovoltického odpadu, hlási envirorezort. Skokový nárast však ešte len príde

Pribúda fotovoltického odpadu, hlási envirorezort. Skokový nárast však ešte len príde

Ročne na Slovensku pribúdajú tisíce ton nových solárnych panelov, ukazuje štatistika MŽP SR. Raz z nich bude odpad.