Klesla im úroveň vytriedenia, priblížili sa k vyšším poplatkom za skládkovanie. Mesto dôvodí zálohovaním

Obyvatelia Žiliny v minulom roku vyprodukovali viac ako 40-tisíc ton komunálneho, z čoho sa im podarilo vytriediť 41,49 %. Úroveň vytriedenia odpadu v meste tak oproti predošlému roku 2021 (48,6 %) klesla o viac ako sedem percentuálnych bodov.

„Úroveň separácie odpadu je za rok 2022 v našom meste nižšia, ako bola v roku 2021, čo ale ovplyvnil najmä výpadok PET fliaš, ktorý súvisí so zavedením zálohového systému,“ komentoval primátor Peter Fiabáne. V Žiline sa tak podľa radnice vlani prejavil efekt, o ktorom sme podrobnejšie referovali aj na Odpady-portal.sk.

Na druhej strane v niektorých mestách miera triedenia podľa čerstvých čísel za rok 2022 rástla. Napríklad v Košiciach stúpla z 24,64 % na 26,18 %, v Trnave zo 46,31 % na 47,37 % v Banskej Bystrici z 50,61 % na 53,04 %. V Bratislave, naopak, úroveň vytriedenia rovnako ako v Žiline poklesla. 

V tomto texte bližšie rozoberieme situáciu Žiliny, vysvetlíme, čo úroveň vytriedenia znamená, ako sa počíta a čo z tohto údaju pre mesto či obec vyplýva.

V článku sa dozviete:

• ako sa vyvíjala úroveň vytriedenia v Žiline posledné roky,
• čo tento údaj v niektorých obciach skresľuje,
• koľko mesto platí za uloženie komunálneho odpadu na skládku,
• aký príjem a aký výdavok sa v prípade samospráv odvíja od úrovne vytriedenia,
• ako zmení situáciu nová legislatíva,
• prečo mnohé samosprávy zrejme prídu o príspevok z Envirofondu.

Úroveň vytriedenia sa prepadla

Za celý rok 2022 sa podľa údajov zverejnených žilinskou radnicou v meste vyzbieralo 42 015 ton komunálneho odpadu. Vytriediť sa pritom podarilo 41,49 % (zhruba 17 440 ton), čo bolo zhruba na úrovni priemeru ostatných krajských miest. Medzi vytriedenými zložkami dominovali plasty, železo a oceľ, sklo a kuchynský odpad.

Oproti roku 2021 však úroveň vytriedenia v Žiline klesla o viac ako sedem percentuálnych bodov. Dostala sa tak na najnižšie od roku 2018, kedy bola ešte o jeden percentuálny bod nižšie než vlani.

Menej vytriedeného komunálneho odpadu samospráva pripisuje najmä zavedeniu zálohovému systému PET fliaš. „Úroveň separácie odpadu je za rok 2022 v našom meste nižšia, ako bola v roku 2021, čo ale ovplyvnil najmä výpadok PET fliaš, ktorý súvisí so zavedením zálohového systému. Týmto nám vypadli z odpadov plasty, tie sa po novom nepokladajú za odpad, ale vnímajú sa ako tovar,“ povedal primátor Fiabáne.

Otázke, koľko odpadu ubudne zo systému triedeného zberu sa venovali viacero analýz už v minulom roku. Údaje organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK hovorili o zhruba 85-percentnom výpadku PET fliaš a plechoviek. Priebežné čísla OZV ENVI – PAK zas ukázali približne dvojtretinový pokles.

Skládkovanie ešte nezdraželo

Miera vytriedenia komunálnych odpadov je pre samosprávy dôležitá z viacerých dôvodov. Prvým z nich je, že od tohto údaju sa mestám a obciam odvíjajú sadzby poplatkov za uloženie odpadov, tzv. skládkovacie poplatky.

Podľa aktuálne platného „sadzobníka,“ ktorý určuje vládne nariadenie, sú poplatky za skládkovanie od roku 2021 rozvrstvené v siedmich pásmach od 11 do 33 eur za tonu podľa úrovne vytriedenia. Najmenej za skládkovanie svojho odpadu aktuálne platia tie samosprávy, ktoré triedia viac ako 60 % komunálneho odpadu. „Znamená to teda, že čím viac vytriedime, tým menej zaplatíme za zneškodnenie odpadu,“ doplnil primátor Fiabáne.

Na druhej strane nový návrh ministerstva životného prostredia počíta od budúceho roka 2024 s výrazným zvyšovaním skládkovacích poplatkov. A to najmä pre obce, ktoré nebudú mať zabezpečenú úpravu odpadov pred skládkovaním.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.