Komentár. Triedia viac, vykazujú menej. Obce a mestá doplácajú na štatistiky o odpadoch

Popri údajoch, ktoré sa zbierajú, len aby sa zbierali a výkazoch, ktoré sa vykazujú, iba aby sa vykázali, v odpadovom hospodárstve existujú aj štatistiky s reálnym vplyvom na účastníkov trhu. Jednou z nich je úroveň vytriedenia.

Údaj, ktorý vykazujú mestá a obce, má hovoriť o tom, koľko z celkového množstva komunálneho odpadu vytvoreného na ich území sa vytriedi. Základná premisa je jasná: percentuálne vyjadrenie má povedať, ako sa samosprávam darí triediť. Lenže.

Keď sme sa pustili do analýzy údajov vykázaných 30 najväčšími slovenskými mestami za rok 2022, ukázalo sa, že medzi mestami existujú pozoruhodné rozdiely. Úroveň vytriedenia reportovaná mestami sa pohybuje v širokom rozptyle od 22 % po 57 % a – čo je ešte pozoruhodnejšie – v prípade niektorých miest údaj medziročne poskočil aj o osem, deväť či sedemnásť percentuálnych bodov.

Čiastočným vysvetlením pre pokles úrovne vytriedenosti môže byť zavedenie zálohovania, ktoré z farebných kontajnerov odklonilo väčšinu PET fliaš a plechoviek. Na druhej strane nárast úrovne vytriedenia môže sčasti vysvetľovať zavádzanie triedeného zberu kuchynského odpadu. Oba faktory však v skutočnosti pohli štatistikami miest len o desatiny, maximálne jednotky percent. Z hľadiska celkovej produkcie komunálneho odpadu totiž išlo stále len o malé množstvá odpadu.

Následne sme sa pustili do podrobnejšieho zmapovania situácie v mestách, ktoré si v triedení komunálneho odpadu medziročne polepšili najviac, ako aj tých, ktorým úroveň vytriedenia medziročne výrazne poklesla. Kľúčový faktor veľkých medziročných zmien sa v mnohých z nich opakoval. Bol ním kovový odpad, z hľadiska množstiev najmä železo. A nedajte sa zmiasť, stále ide o komunálny odpad.

Na problém už dávnejšie vo svojom blogu upozornil konzultant Tomáš Schabjuk: „Ide o to, že takýto stav vyhovuje všetkým. Firmy sú radi lebo majú peniaze bokom, obce sa tešia, lebo im do oficiálnych štatistík pribúdajú zaujímavé čísla a tým pádom si zvyšujú mieru triedenia. A ministerstvo? Ministerstvu to vyhovuje asi tiež, lebo veď čísla rastú a potrebujeme splniť limity.“

Obdobným príkladom pozoruhodnej štatistiky v oblasti životného prostredia sú obnoviteľné zdroje energie. Ich podiel vo vykurovaní na Slovensku medzi rokmi 2018 a 2019 skokovo stúpol na dvojnásobok. A nie, neboli za tým desaťtisíce nových tepelných čerpadiel ani biomasových kotlov. Dôvodom bola zmena metodiky.

V prípade kovov v komunálnom odpade bol nárast ešte robustnejší. Zatiaľ čo v roku 2015 bolo v komunálnych odpadoch na Slovensku len okolo 31-tisíc kovových odpadov, v roku 2018 to bolo už viac ako 340-tisíc. Gro problému podľa všetkého spočíva v tom, že do štatistík za domácnosti začal vstupovať kovový odpad z firiem. Ten, ktorý do zberní a výkupní prichádza – formálne – za fyzické osoby a následne do štatistík vstupuje s katalógovým číslom, ktoré začína dvadsiatkou vyhradenou pre domácnosti.

Na prvý pohľad je to možno len hra s číslami, podobná ako pri obnoviteľných zdrojoch vo vykurovaní. Lenže úroveň vytriedenia nie je štatistikou do zásuvky, má reálny vplyv na obecné a mestské rozpočty. Samosprávam sa na základe tohto parametru určujú napríklad poplatky za ukladanie odpadu na skládkach a vychádzajúc z úrovne vytriedenia im tiež vzniká nárok na ročný príspevok z Envirofondu.

Jedným problémom je, že z obcí, ktoré majú to šťastie, že na ich území sa prevádzkuje zberňa či výkupňa kovov, sú v štatistike šampióni v triedení. S úrovňou vytriedenia blížiacou sa k 100 % profitujú z príspevkov z Envirofondu a znižujú si poplatky za skládkovanie. Na druhej strane, obce bez takýchto prevádzok môžu svoje odpadové hospodárstvo inovovať koľko chcú, ale ani najdôslednejším triedením v domácností tak ľahko nevykompenzujú tony a tony železa zo zberní a výkupní.

Druhým problém je kolísavosť štatistík. To, ako úroveň vytriedenia medziročne poklesla napríklad v Trenčíne, neodzrkadľuje, čo sa deje v domácnostiach alebo na radnici, ale najmä množstvá vykázané v zbere a výkupe kovov v tom-ktorom roku. Aktuálny pokles úroveň vytriedenia bude pre Trenčín znamenať, že v sadzbách poplatkov za skládkovanie sa mesto posunie z pásma 15 eur za tonu na 18 eur za tonu. Pri tisícoch ton komunálneho odpadu to bude pre mestskú kasu znamenať dodatočný náklad prinajmenšom v objeme desaťtisícov eur. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.