Aktivistky na stretnutí proti spaľovni: Projekt je zbytočný a slúži súkromnému zisku

Na verejnom stretnutí iniciatívy STOP SPAĽOVNI, ktoré sa konalo 11. marca 2026 v Bratislave (venovali sme sa mu vo viacerých textoch), vystúpili aj zástupkyne občianskych iniciatív Sabina Barborjak, Eva Grejtáková a Ivana Nemethová. Vo svojich vystúpeniach kritizovali zámer spoločnosti Slovnaft vybudovať zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov CEZO vo Vlčom hrdle. Varovali pred zdravotnými a environmentálnymi rizikami, spochybňovali potrebu nového zariadenia a obvinili investora z greenwashingu a zavádzania verejnosti.

Na podujatí zaznievali popri odborných argumentoch aj emotívne občianske vystúpenia. Aktivistky sa sústredili skôr na prezentovanie názorov, postojov a ich aktivít, než argumentov ku kľúčovej téme podujatia, ktorou mala byť diskusia o zdravotných a environmentálnych vplyvoch zámeru ZEVO.

Zdôrazňovali, že odpor voči projektu nevychádza iba z nesúhlasu s konkrétnou technológiou, ale aj z presvedčenia, že Bratislava už dnes nesie priveľkú environmentálnu záťaž. Analýze ich vystúpení sa budeme venovať v samostatnom texte. (Aktualizované 14.4.2026: podrobnú analýzu ich tvrdení sme zverejnili tu.)

Barborjak: Slovnaft prichádza s „arogantným a drzým nápadom“

Sabina Barborjak z OZ Hrad-Slavín vo svojom vystúpení odmietla spaľovanie odpadu ako riešenie. „Vieme, že spaľovanie je tou najhoršou alternatívou, ako spracovávať odpady. Triedenie odpadu a minimalizovanie odpadu je to, čo nás môže nejakým spôsobom zachrániť pred nezdravým životným prostredím,“ povedala. Podľa nej by Bratislava mala predovšetkým zvyšovať mieru recyklácie a znižovať tvorbu odpadu.

V najostrejšej časti prejavu označila zámer Slovnaftu za „nehanebný, absurdný, arogantný a drzý nápad“ postaviť ďalšiu veľkú spaľovňu „pre ich súkromný zisk“. Kritizovala aj umiestnenie projektu, keďže podľa nej má vyrásť „na najväčšej zásobárni pitnej vody v strednej Európe“ a v už dnes „extrémne zaťaženej časti Bratislavy“.

Barborjak zároveň spochybnila aj navrhované technické riešenie. Tvrdí, že projekt sa „k mestskej spaľovni technologicky ani nepribližuje“ a zároveň má spracovávať aj toxický odpad. Slovnaft podľa nej spočiatku postupoval pri nízkej informovanosti verejnosti a neskôr „začal s demagógiou“ a systematickým zavádzaním obyvateľov. Na záver použila aj veľmi ostrú formuláciu, keď povedala: „My nedovolíme genocídu Bratislavčanov.“

Grejtáková označila CEZO označila za zbytočné

Eva Grejtáková z OZ Hrad-Slavín sa vo svojom vystúpení sústredila na základné parametre projektu a dôvody, pre ktoré ho iniciatíva odmieta. Uviedla, že CEZO je podnikateľský zámer spoločnosti Slovnaft, ktorej jediným akcionárom je MOL Group, a že zariadenie má primárne slúžiť na energetické zhodnocovanie odpadu pre potreby rafinérie.

Schválenie zámeru, ktorý je v súčasnosti predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, by podľa nej mohlo mať „významný negatívny dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľov Bratislavy a širšieho okolia.“ Zhrnula aj zmeny v kapacite zariadenia. Pôvodne mala mať spaľovňa kapacitu 316 700 ton odpadu ročne, po protestoch sa návrh znížil na 220 000 ton. Z tohto objemu má podľa nej tvoriť 118 000 ton komunálny odpad, 77 000 ton priemyselný odpad a zvyšok nebezpečný odpad.

Grejtáková upozornila, že pri tejto kapacite by sa denne spaľovalo približne 630 ton odpadu, pričom by vznikalo asi 170 ton popolčeka a škváry. „Tento odpad, teda škvára zo spaľovania a popolček, nám nezmizne,“ zdôraznila. Dodala, že toxické zložky týchto zvyškov môžu podľa nej predstavovať dlhodobé riziko pre pôdu, vodu a ovzdušie.

Za prvý problém označila lokalitu. Hovorila o území s vysokou hustotou obyvateľstva, silne narušeným životným prostredím a kumuláciou záťaží. Upozornila aj na to, že ide o územie Žitného ostrova, ktoré označila za zásobáreň najkvalitnejších podzemných vôd v strednej Európe. Zároveň pripomenula, že v tej istej oblasti už funguje spaľovňa OLO a nachádza sa tam aj rafinéria. Podľa nej by tak v území mohlo byť spolu spaľovaných až 470-tisíc ton odpadov ročne.

Druhým kľúčovým argumentom je podľa nej zbytočnosť projektu. „Bratislava nepotrebuje spaľovňu, kde sa budú dovážať odpady zo západného Slovenska,“ povedala. Tvrdí, že existujúca spaľovňa OLO nie je využitá na plnú kapacitu a navyše sa pripravuje jej rekonštrukcia. Ak by sa podľa nej plnili ciele odpadového hospodárstva v súlade s hierarchiou nakladania s odpadmi, množstvo odpadu určeného na spaľovanie by malo ešte klesať.

Vo vystúpení menovala aj ďalšie aspekty, ktoré považuje za riziká: znečistenie ovzdušia emisiami, dopravnú záťaž, vznik toxického smogu, tvorbu skleníkových plynov, blízkosť chránených území, riziko dovozu odpadu zo zahraničia aj možné vytláčanie ekologickejších riešení, ako sú opätovné používanie, recyklácia, kompostovanie či mechanicko-biologická úprava. Kritizovala aj parametre navrhovanej technológie čistenia spalín a 60-metrový komín, ktorý porovnala s vyššími komínmi v Prahe, Viedni či Linzi.

Grejtáková zároveň poukázala aj na postoj samospráv. Tvrdí, že nesúhlas s projektom vyjadrilo mestské zastupiteľstvo Bratislavy aj viaceré mestské časti a obec Rovinka. Dodala, že petíciu proti zámeru podpísalo ku dňu podujatia viac ako 15 250 ľudí. V závere svoju pozíciu zhrnula slovami, že „výstavba spaľovne CEZO predstavuje vysoké riziko pre zdravie ľudí, životné prostredie a klimatické ciele, je zbytočná vzhľadom na existujúce kapacity a narúša princíp blízkosti a sebestačnosti odpadového hospodárstva.“

Slovnaft podľa Nemethovej vedie greenwashingovú kampaň

Ivana Nemethová z iniciatívy Znepokojené matky sa vo svojom vystúpení zamerala najmä na občiansku kampaň proti projektu a na komunikáciu investora. Pripomenula, že od spustenia petície v januári 2024 iniciatíva organizovala verejné aktivity, zúčastnila sa verejného prerokovania, pripravila cyklojazdu do Slovnaftu, protesty, mediálne výstupy aj komunikáciu na sociálnych sieťach.

Slovnaft podľa nej verejnosť presviedča zavádzajúcim „zeleným príbehom“. „Toto je jedno z ich hlavných klamstiev a zavádzaní, ktoré nám predvádzajú už vyše dva roky – že oni nás zachránia od skládok,“ povedala. Podľa nej investor zároveň zamlčuje, že prioritou by malo byť predchádzanie vzniku odpadu, vyššia miera recyklácie a triedenia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.