Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Freerideri ukracujú systém o finančné prostriedky. Sú nimi aj veľkí výrobcovia

Za odpad, ktorý vznikne z ich výrobkov, musia platiť firmy, ktoré si svoje zákonné povinnosti plnia. Dlhodobé ignorovanie tohto problému môže viesť k úplnej deformácii systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Free rideri ukracujú systém o finančné prostriedky. Sú nimi aj veľkí výrobcovia

Foto: Depositphotos

Slovensko má obrovský problém s freeridermi. Identifikovať takýchto podnikateľov je pritom pomerne jednoduché. Aj napriek tomu sa mnohým výrobcom stále darí obchádzať zákon bez sankcií. A patria sem aj veľké spoločnosti.

V článku sa dozviete:

  • kto sú to free rideri a prečo spôsobujú problém,
  • kto na nich dopláca,
  • ako táto skupina výrobcov deformuje trh s odpadom,
  • ako na daný problém reagujú štátne orgány,
  • čo môže tento problém spôsobiť, ak free rideri nebudú v dohľadnej dobe sankcionovaní,
  • ktorá veľká mediálna spoločnosť sa už viac ako pol roka vyhýba plateniu recyklačných poplatkov.

Free rideri predstavujú obrovský problém vo sfére financovania triedeného zberu. V oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov ide o podnikateľov, ktorí spĺňajú definíciu výrobcu podľa zákona o odpadoch, zákonné povinnosti si však neplnia, a to ani individuálne, ani cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Problém spočíva v tom, že spoločnosti sa neuzatvorením zmluvy s OZV finančne nepodieľajú na zabezpečení nakladania s odpadom, ktorý vznikne z ich výrobkov, čím ukracujú celý systém o finančné prostriedky.

Teda náklady za odpad, ktorý vznikne z ich výrobkov, zaplatia firmy, ktoré si riadne plnia svoje povinnosti.

Na free riderov sa vyskladajú tí poctiví

Podľa riaditeľa OZV NATUR-PACK Michala Sebíňa v súčasnosti dochádza k bezprecedentnému porušovaniu zákona o odpadoch, a to aj napriek tomu, že free riderov je možné presne identifikovať.

Zároveň vysvetľuje, že vlani tieto firmy uviedli na trh minimálne 7-tisíc ton obalov a neobalových výrobkov.

„Na každú tonu uvedenú na trh sa viaže určitý počet obyvateľov, ktorých musí príslušná OZV zazmluvniť. V tomto prípade ide o približne 70 000 obyvateľov, čo zodpovedá asi veľkosti mesta Nitra. Podľa predpokladanej priemernej výšky nákladov na triedený zber to pri danom počte obyvateľov predstavuje sumu viac ako 500 000 eur za rok,“ uviedol na sociálnej sieti M. Sebíň.

A práve to je suma, na ktorú sa v tomto roku musia vyskladať výrobcovia, ktorí si svoje zákonné povinnosti plnia.

„Pritom je kontrola free riderov taká jednoduchá ako napríklad kontrola STK. Buďto nálepku máte, alebo nemáte,“ dodáva M. Sebíň.

Ministerstvo tvrdí, že situáciu rieši

Denník Odpady-portal.sk sa zaujímal o to, či sa envirorezort daným problémom zaoberá. Slavomír Held z odboru komunikácie v rámci MŽP SR uviedol, že Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) od februára do mája tohto roku skontrolovala výrobcov obalov a neobalových výrobkov, u ktorých bolo podozrenie, že si neplnia svoje povinnosti zo zákona o odpadoch.

„Celkovo skontrolovali 12 subjektov, ktoré v predchádzajúcom období na slovenský trh uvádzali najviac obalových a neobalových výrobkov. V dvoch prípadoch zistili porušenie legislatívy a začali správne konanie o uložení pokuty,“ konštatuje envirorezort.

Povinnosti free riderov prechádzajú na ich odberateľov

Problém registrujú aj iné OZV. Riaditeľka pre komunikáciu a marketing z OZV ENVI-PAK Katarína Kretter pre Odpady-portal.sk uviedla, že určití výrobcovia si neplnia povinnosti z dôvodu neznalosti zákona.

Zároveň však zdôrazňuje, že takíto výrobcovia uvádzajú jednotlivo na trh nevýznamné množstvo výrobkov. Väčšinovú časť predstavujú práve výrobcovia, ktorí sa zámerne vyhýbajú zákonným povinnostiam.

Pripomína, že na Slovensku mal ambíciu identifikovať free riderov zákon o odpadoch, ktorý ukladá výrobcovi povinnosť registrácie v registri vyhradeného výrobku (register výrobcov obalov alebo neobalových výrobkov).

Ak výrobca nie je zapísaný v registri, povinnosti si musí splniť jeho odberateľ, teda obchodná sieť, a to najmä reťazce a iné kamenné predajne, ale aj ďalšie predajné kanály, ako sú napríklad e-shopy.

„Keďže kontrola a sankcionovanie výrobcov, ktorí sú mimo systému, nie sú dostatočné, mnohým výrobcom sa stále vyplatí vyhýbať sa plneniu povinností,“ zdôrazňuje K. Kretter.

Ak sa tento stav v krátkom čase nezmení, existujú podľa OZV ENVI-PAK oprávnené obavy, že ostatní výrobcovia budú neregistrovaných výrobcov nasledovať.

„To povedie k zániku rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo spôsobí nemožnosť kontinuálne a v plnej miere organizovať a financovať triedený zber v obciach tak, ako to vyplýva zo zákona o odpadoch a smerníc EÚ,“ vysvetľuje možné dôsledky K. Kretter.

Príklad si môžeme zobrať z Nemecka

Slovensko pritom nie je jedinou krajinou, ktorá má skúsenosť s free ridermi. Tento problém existoval napríklad aj v Nemecku, kde podnikatelia nepoznali zákonné povinnosti v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Aby tomuto problému v Nemecku predišli, zriadili v roku 2017 takzvaný Centrálny register (Zentrale Stelle Verpackungsregister).

„Ten registruje výrobcov, ktorí sú povinní uzavrieť zmluvu s OZV, a zároveň registruje zoznamy výrobkov a objemy, ktoré títo výrobcovia uvádzajú na trh. Subjekt, ktorý chce uvádzať na trh výrobky, musí byť súčasťou tohto registra,“ vysvetľuje K. Kretter.

Centrálna agentúra je totiž prepojená s podnikateľskými registrami, teda obdobou slovenského obchodného a živnostenského registra.

V jej kompetencii je kontrolná činnosť, ktorú vykonáva internými a externými audítormi, a tiež ukladanie sankcií.

K. Kretter zdôrazňuje, že po zavedení povinnej registrácie s prepojením na podnikateľské registre a dôslednej kontrole počet free riderov v Nemecku rapídne klesol.

Free rideri narúšajú systém triedeného zberu

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (2)

  1. info@odpadovyhospodar.sk22.07.2020 (10:26)
    Ak sa nemýlim, tak v roku 2017 alebo 2018 SIŽP priznala, že kontrolovala len 19 firiem na obaly a neobaly. Je to žalostne málo a potom sa nečudujme že to nefunguje. Ale toto celé nie je chyba SIŽP, s tými pár desiatkami kontrolórov o moc viac ani urobiť nemôžu. Problém je že sa to dotýka desiatok tisíc firiem, ktoré by mali platiť do systému, napríklad každá reštaurácie, Pizzeria ... teda subjekty, ktoré je nemysliteľné aby si to húfne robili. Nečudujem sa že je to problém, ten sme si na Slovensku urobili sami. Ak by sa táto povinnosť čo i len presunula na samotného výrobcu krabice, nie pizzeriu, bol by to neporovnateľne lepší systém na kontrolu tokov odpadov, informácii a samozrejme aj peňazí.
  2. Mariahrmova25@gmail.com24.07.2020 (14:31)
    Áno je to tak ,firmy sú nezodpovedné a doplácajú na nich tí zodpovední. Kontrola zo strany MIŽP-SIŽP nefunguje vôbec ,či sú to obaly alebo iné odpady a z toho vyplývajúce povinnosti pre pôvodcov.Tak isto aj obaly z plastov ,kým sa nezmení zákon alebo nenastaví nejaký centrálny register ,tak si výrobcovia robia ,čo chcú.Tiež by mala nastať zmena napr. ako spomínaná daň z plastov ,pretože kvantum obalov z plastov je nerecyklovateĺných hlavne tie, ktoré prúdia do automotive. Buď končia na skládkach alebo v lepšom prípade v spaľovni.Súhlasím s p.Schabjukom ,že povinnosti by mali znášať prvotní výrobcovia obalov,tí ktorí obal vyrobia.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

EXKLUZÍVNE: Zmeny v zákone č. 79/2015 o odpadoch schválené 24. septembra 2020

Prinášame aktuálny prehľad schválených zmien v Zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

Marián Christenko: Aj pri 65 % miere recyklácie ostane niekoľko 100-tisíc ton odpadu

MŽP SR nie je odporcom energetického využívania odpadu, no chce sa zamerať na materiálové zhodnotenie a najskôr naplniť existujúce kapacity.

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Odpadové hospodárstvo sa rúti do krízy (píše Peter Krasnec)

Väčšina vyspelého sveta sa snaží uhlíkovú stopu znížiť, na Slovensku to je, zdá sa, naopak, tvrdí šéf zberovej spoločnosti AVE SK Peter Krasnec.