Poslanecká aktivita nového ministra naznačila, že nedostatkom fantázie netrpí.
Ako sa nový minister pozerá na fungovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov? Čo si myslí o spaľovniach? Aký postoj zaujíma k úprave odpadov pred skládkovaním? Dá sa len hádať.
Veľa o názoroch Tomáša Tarabu na jednotlivé témy odpadového hospodárstva zatiaľ nevieme. A o dvoch nových štátnych tajomníkoch to platí dvojnásobne. Odhliadnuc od toho však vedenie envirorezortu v odpadoch čakajú kostlivci v skrini, ale aj nové úlohy.
ISOH
Roky sa vlečúci príbeh Informačného systému odpadového hospodárstva v uplynulých rokoch nedostal rozuzlenie, naopak, ešte viac sa zamotal. Ministerstvo za Jána Budaja prehralo súdny spor s jeho dodávateľmi a približne pred rokom začal rezort zmieňovať nové verejné obstarávanie. Či a za akých podmienok sa rozbehne, to bude už v rukách nového ministra.
„Moja prvá otázka na ministerstve bola, prečo nekúpime ISOH od Čechov, ktorí majú najlepší systém v Európe,“ povedal jeho predchodca Chrenko. Aká bude prvá otázka ministra Tarabu o ISOH-u, ukážu najbližšie týždne a mesiace.
Po šiestich rokoch „výstavby“ systému sa každý ďalší deň zdá hodný iba mávnutia rukou. Sfunkčnenie informatizácie v odpadovom hospodárstve by však malo byť prioritou akéhokoľvek nového ministra.
Úprava odpadov
Ďalším kostlivcom v skrini a zároveň témou, ktorú nové vedenie MŽP SR musí rozlúsknuť najneskôr do konca roka, je úprava odpadov pred skládkovaním. Ostatný návrh rezortu pod vedením Milana Chrenka narazil na odpor samospráv.
Ministerstvo bude musieť nájsť riešenie ako na jednej strane zohľadniť, že niekde už nákladné linky na mechanicko-biologickú úpravu odpadov postavili a inde o nich ešte ani nechyrujú.
Cesta von z dilemy sa ponúka napríklad cez nové nastavenie poplatkov za skládkovanie. Týmto smerom ministerstvo uvažuje už rok.
Spaľovne
Možno menej urgentnou - avšak nemenej - dôležitou témou, ktorá nového ministra čaká na stole, je energetické zhodnocovanie odpadov. Predošlé vedenie ministerstva na čele s Jánom Budajom (pármesačné pôsobenie Milana Chrenka dajme bokom) otázku zakopávalo pod koberec s takou vehemenciou, až pri tom štát začal porušovať zákon.
Ak má Slovensko obmedziť skládkovanie do roku 2035 na 10 %, je zrejmé, že bez nových spracovateľských kapacít to nepôjde. A príklady úspešných krajín ukazujú, že popri recyklačných linkách a peciach na TAP-ky sú logickou súčasťou riešenia aj zariadenia na energetické využitie odpadu.
Iba tým, že pre nerecyklovateľný odpad nebude existovať koncovka, nerecyklovateľný odpad nezmizne. Aj keď nefunkčný ISOH a „iné nakladanie“ určite dokážu v štatistkách čary.
Nové úlohy
Popri spomenutých a ďalších kostlivcoch v skrini má minister Taraba pred sebou aj nové výzvy. Časť z nich je zrejmá už dnes, mnoho ďalších dozaista pribudne.
Výdavky samospráv na odpadové hospodárstvo z roka na rok rastú. Náklady miest zvýšilo triedenie kuchynského odpadu a duplicitné riešenie v podobe MBÚ ich rozpočty zaťaží ešte viac. Hoci nejde len o slovenské špecifikum, nový minister bude čeliť otázke, ako popri environmentálnej udržateľnosti dostať do zorného poľa svojho rezortu aj udržateľnosť ekonomickú.
Ministerstvu sa okrem toho kráti čas na to, aby nastavilo pravidlá pre triedený zber textilu, ktorý treba rozbehnúť od roku 2025. Legislatíva EÚ nepustí. A úlohou ministra Taraba ešte bude prehovoriť aj do tvorby nového európskeho nariadenia o obaloch, pred ktorým časť odborníkov bije na poplach.
Okrem toho si však úplne nové úlohy môže šéf rezortu zadefinovať aj sám. Jeho poslanecká iniciatíva naznačila, že nedostatkom fantázie netrpí. A ak pre takéto úlohy nájde dostatok zanietenia, všetko ostatné - bez ohľadu na dôležitosť - môže odložiť bokom. Odovzdávať agendu s kostlivcami v skrini patrí, napokon, v rezorte k pestovanej tradícii.
Radovan Potočár
šéfredaktor Odpady-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.