Úprava odpadov pred skládkovaním. Otázky a odpovede

Zákaz skládkovania odpadu bez jeho predchádzajúcej úpravy vyplýva z legislatívy EÚ, ktorá vznikla už v roku 1999. Slovensko začalo problém riešiť až v roku 2019.

V článku sa dozviete:

• prečo treba upravovať odpad,
• ako sa má upravovať odpad,
• ako je riešená úprava odpadov v aktuálnej legislatíve v SR.
  

Prečo treba upravovať odpad?

Hlavným dôvodom, pre ktorý musia členské krajiny EÚ upravovať odpad pred skládkovaním, je snaha minimalizovať objem odpadu, ktorý končí na skládkach.

Smernica o skládkach odpadov už z roku 1999 vo svojom zdôvodnení uvádza, že „všade tam, kde je to možné, je potrebné znižovať množstvá a nebezpečné vlastnosti odpadu určeného na skládkovanie”.

Taktiež požaduje znižovať produkciu metánového plynu a redukovať skládkovanie biologicky odbúrateľného odpadu.

Ako sa má upravovať odpad?

V Európskej únii neexistujú jednotné pravidlá pre úpravu odpadov pred skládkovaním. Pre splnenie cieľov smernice sa však odpad spravidla upravuje procesom mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ).

Výsledkom mechanicko-biologickej úpravy má byť využitie roztriedených materiálov zo zmesového odpadu na jeden alebo viac účelov a stabilizácia organickej frakcie zvyškového odpadu.

V prvej fáze sa preto zmesový odpad spravidla roztriedi na dve skupiny, tzv. ťažkú a ľahkú frakciu.

 

V ťažkej frakcii zostáva predovšetkým „mokrý”, teda biologicky rozložitený odpad, ktorý by sa mal následne biologicky stabilizovať a inak zhodnotiť, alebo zneškodniť.

Ľahká frakcia pozostáva najmä zo „suchých” materiálov, ktoré by sa v optimálnom prípade mohli využiť napríklad na materiálovú recykláciu, alebo prípravu tuhých alternatívnych palív z odpadov – TAP.

„Celý proces mechanicko-biologickej úpravy odpadov je založený na rôznych kombináciách fyzikálnych (drvenie, sitovanie, triedenie) a biologických postupov úpravy odpadov (aeróbny alebo anaeróbny rozklad bioodpadov),” píše Marek Hrabčák z prešovskej spoločnosti Geosofting v článku v denníku Odpady-portal.sk v roku 2016.

Dôležitým aspektom zostavy technologického modulu MBÚ sú hlavne požiadavky konečného odberateľa frakcií.

Výsledným produktom sú tak obyčajne tri oddelené zložky:

• ľahký alebo suchý podiel: prevažne recyklovateľný obalový materiál (plasty, papier)
• ťažký alebo vlhký podiel: biohmota pre digesciu
• zvyšok určený na skládkovanie.

Ako je riešená úprava odpadov v aktuálnej legislatíve?

Súčasný stav sumarizujeme v chronológii problematiky úpravy odpadov pred skládkovaním v EÚ a na Slovensku.

Rok 1999

Bola vydaná Smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov, ktorá v Článku 6 určila, že členské štáty musia prijať také opatrenia, aby zabezpečili, že na skládku bude ukladaný len taký odpad, ktorý bol upravený.

Smernica nešpecifikuje presne, akým spôsobom treba odpad upravovať. V definícii v Článku 2 ods. h) uvádza: „h) "úprava" znamená fyzikálny, tepelný, chemický alebo biologický proces, vrátane triedenia, ktorý zmení vlastnosti odpadu s cieľom zmenšiť jeho objem alebo zredukovať nebezpečné vlastnosti, uľahčiť manipuláciu s ním alebo zlepšiť možnosti jeho zhodnotenia;”.

Rok 2003

Európska rada vydala v roku 2003 rozhodnutie, ktoré určuje kritériá a postupy prijímania odpadu na skládku. Uvádza najmä technické náležitosti, no rieši napríklad aj to, že skládka by mala dostať informáciu popisujúcu postup úpravy odpadu pred príchodom na skládku.

„Alebo uviesť dôvod, prečo sa úprava nevykonala. Opakovane sa konštatuje, že nemôžu byť prijaté odpady na skládku bez predchádzajúcej úpravy,” uviedla na konferencii DOH v roku 2019 Annamária Tóthová z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland. Téme sme sa venovali v samostatnom texte.

Rok 2014

Do objasnenia toho, aký má byť rozsah úpravy odpadov, teda akým spôsobom treba nakladať s odpadom pred jeho uložením na skládku, významne prispel v roku 2014 rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-323/13, Malagrotta. Týkal sa porušenia pravidiel úpravy odpadov pred skládkovaním na skládke pri Ríme. Téme sme sa prvýkrát venovali v roku 2016.

Napríklad v bode 33 rozsudku súd konštatuje (preklad bez záruky, pozn. red.), že „nemožno dôvodne tvrdiť, že členské štáty sa … môžu jednoducho rozhodnúť pre akékoľvek spracovanie odpadu a nie sú povinné hľadať a zaviesť najvhodnejšie spracovanie, vrátane stabilizácie organickej časti tohto odpadu…”, čím vyslal jasný signál, že súčasťou úpravy odpadov by mala byť aj biologická stabilizácia organickej časti odpadu.

November 2019

Parlament schválil novelu zákona o odpadoch. Zákon č. 460/2019 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, určil zákaz zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý neprešiel úpravou (okrem niektorých výnimiek). 

Zákaz mal začať platiť od 1. 1. 2021, teda na technologickú prípravu mali dotknuté subjekty čas len niečo vyše roka.

Konkrétne ustanovenie § 13 ods. e) v tejto novele znie: “Zakazuje sa zneškodňovať odpad, ktorý neprešiel úpravou, okrem:

• 9.1 inertného odpadu, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možná,
• 9.2 odpadu, u ktorého by úprava neviedla k zníženiu množstva odpadu ani nezabránila ohrozeniu zdravia ľudí alebo ohrozeniu životného prostredia,”

Január 2021

Začal platiť zákaz skládkovania neupraveného odpadu, no odpad nikto neupravoval a dotknuté subjekty tak už porušovali zákon. Potvrdili sa totiž predpoklady, že na vzniknutú situáciu nebudú účastníci trhu technologicky pripravení.

Preto ministerstvo narýchlo novelizovalo nižšiu normu, než zákon, a to vyhlášku o skládkovaní.

Vyhláška č. 26/2021 Z. z., ktorou sa novelizuje vyhláška č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, nadobudla účinnosť od 26. 1. 2021.

Ministerstvo v nej stanovilo výnimku zo zákazu, teda, že je možné naďalej skládkovať aj zmesový odpad v prípade, ak obec zabezpečuje vykonávanie triedeného zberu celej škály zložiek komunálneho odpadu.

Celé ustanovenie znie takto:

“(5) Na skládke odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, možno skládkovať

a) zmesový odpad, ak obec zabezpečuje vykonávanie triedeného zberu zložiek komunálnych odpadov podľa § 81 ods. 7 písm. b), c) a g) zákona,

b) iné komunálne odpady zaradené v Katalógu odpadov v kategórii ostatný odpad okrem odpadov podľa § 13 písm. e) zákona; ak iné komunálne odpady obsahujú zmesový odpad, považuje sa celý objem týchto odpadov za zmesový odpad,

c) iné odpady ako uvedené v písmenách a) až d), zaradené v Katalógu odpadov v kategórii ostatný odpad, podľa kritérií uvedených v osobitnom predpise; limitné hodnoty látok obsiahnutých v odpade nesmú presiahnuť limitné hodnoty ukazovateľov pre triedu skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, uvedené v prílohe č. 1,

d) stabilizované nereakčné nebezpečné odpady, ktorých limitné hodnoty látok obsiahnutých v odpade nesmú presiahnuť limitné hodnoty ukazovateľov pre triedu skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, uvedené v prílohe č. 1, a ktoré sa nesmú ukladať spolu s biologicky rozložiteľným odpadom, ktorý nie je nebezpečný.”

V tej istej novele vyhlášky však ministerstvo zároveň časovo obmedzilo účinnosť výnimky v odseku a) do 31. 12. 2022 a zaviedlo dve nové povinnosti v úprave odpadov s konkrétnymi termínmi účinnosti:

“(5) Na skládke odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, možno skládkovať

• a) výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability podľa prílohy č. 3a tabuľky č. 1 - účinnosť od 1. 1. 2023,
• e) výstup z úpravy zmesového odpadu a objemný odpad, ak jeho výhrevnosť v sušine neprekročí hodnotu 6,5 MJ/kg” - účinnosť od 1. 1. 2027.”

Tabuľka ustanovuje dva parametre biologickej stability, ktoré je potrebné splniť:

• spotreba kyslíka po 4 dňoch (AT4)* - 10 mg O2/g sušiny
• produkcia plynov po 21 dňoch (GS21)** - 20 l/kg sušiny

Tieto požiadavky reflektovali pravidlá, ktoré uplatňuje Rakúsko, či Nemecko. Na prísnosť nemeckých pravidiel upozornila aj v roku 2019 Annamária Tóthová na kongrese Deň odpadového hospodárstva.

Podľa Jána Chovanca zo Zväzu odpadového priemyslu je testovanie AT4 a GS21 gold-platingom, nakoľko sa v kombinácii uplatňuje len v dvoch vyššie zmienených krajinách, pričom v prípade GS21 ide o vysoko nákladný test. Príklady viacerých krajín analyzoval v denníku Odpady-portal.sk v auguste.

December 2022

Blížil sa termín účinnosti zákazu skládkovania neupraveného odpadu.

Ministerstvo na poslednú chvíľu novelizovalo Vyhláškou č. 522/2022 predchádzajúcu Vyhlášku č. 26/2021 Z. z., ktorou sa mení Vyhláška č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti.

Účinnosť opatrenia v nej bola presunutá o ďalší rok, na 1. január 2024. Ani v súčasnosti však nie sú všetci pripravení na zavedenie povinnej úpravy. Podľa analýz APOH-u nie je pripravených na úpravu odpadov približne 60 % Slovenska, uviedol prezident asociácie Peter Krasnec v rozhovore pre denník Odpady-portal.sk..

Očakáva sa, ako na situáciu zareaguje nové vedenie ministerstva životného prostredia. Minister Tomáš Taraba upozornil tento týždeň na problém premiéra Fica.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.