V Nemecku objem domových odpadov v roku 2011 opäť vzrástol.
Paradoxne však miera separovania odpadov nebola veľmi vysoká. Ak
uvážime, že objem odpadov súvisí aj s výkonnosťou ekonomiky
krajiny, potom je potrebné vnímať slovenské reálie odpadového
hospodárstva menej skepticky.
Viaceré staršie príspevky na odpady-portal.sk sa zoberali tým, že
medzi hospodárskym rastom a produkciou odpadov existuje výrazná
korelácia (napr. tu
a tu).
Najzreteľnejšie sa to prejavuje pre komunálne odpady v prudko
sa rozvíjajúcich ekonomikách s vysokým rastom HDP, t.j. viac ako
4 % ročne. Ale aj krajiny s pomalším hospodárskym tempom
signalizujú postupný nárast produkcie komunálneho odpadu.
Svedčia o tom databázy Eurostat-u za roky 1995-2010 pre jednotlivé
krajiny EU27, alebo súhrnná správa W. Kloeka („Municipal
Waste in EU 1995 to 2008“). Tento rast sa zastavil len
vďaka hospodárskej kríze, ktorá prepukla v rokoch 2008-2009.
Previazanosť produkcie odpadu a HDP vo vzťahu k prepravenému
odpadu dokumentuje aj príklad
z USA.
Produkcia odpadov rastie globálne
Európska komisia proklamuje snahu o tzv. „decopuling“,
teda oddelenie previazanosti produkcie odpadov od hospodárskeho
rastu. Zdôrazňuje tiež dôležitosť odpadovej hierarche s prioritou
predchádzania vzniku odpadov. Napriek tomu sme pri každoročných
štatistických prehľadoch konfrontovaní s globálnym rastom
produkcie odpadov. Netýka sa to len krajín, ktoré sú podľa rôznych
hodnotení a rebríčkov
eurobyrokratov na konci týchto tabuliek a vhodným cieľom
kritiky pre eurokomisára pre životné prostredie. Ani lídri týchto
environmentálnych pretekov sa akosi nedokážu vysporiadať so
základnými zákonitosťami odpadového hospodárstva.
Čítajte: Komunálne
odpady a hospodársky rast
Čítajte: Definícia
odpadu: Pomohlo by esperanto?
V Nemecku opäť nárast domového odpadu
V Nemecku dlhodobo rastie produkcia
nebezpečných odpadov. Týka sa to aj odpadov všeobecne, čo
dokumentujú štatistiky
z roku 2009. V polovici januára tohto roku bola
zverejnená ďalšia predbežná správa o odpadoch v Nemecku,
tentoraz za rok 2011.
Ako uvádza nemecký RECYCLING magazín, podľa najnovších predbežných
údajov Spolkového štatistického úradu za rok 2011 došlo
v krajine oproti predošlému roku opäť k nárastu produkcie
domových odpadov o 400 000 ton.
Celková produkcia domových
odpadov v roku 2011 tak činila 37,2 mil. ton,
čo predstavuje cca 454 kg na
obyvateľa a ročný nárast + 4 kg. Z tohto
množstva domového odpadu bolo asi 195 kg zmesového domového
a objemného odpadu, 146 kg recyklovateľných odpadov
(papier, sklo, plasty, kovy), asi 111 kg bioodpadov a 2 kg iných
odpadov. Bioodpady a recyklovateľné odpady tvorili spolu 57 %,
zvyškový odpad potom 43 %.
Zatiaľ čo množstvo objemných odpadov sa v porovnaní s minulým
rokom nezmenilo, mierne pokleslo množstvo tzv. zmesového domového
odpadu (- 100 000 ton). Množstvo bioodpadov naopak mierne stúplo
a dosiahlo tak pôvodnú úroveň z roku 2009.
Taktiež celkové
množstvo vyseparovaných recyklovateľných odpadov stúplo v roku
2011 oproti predošlému roku o takmer 300 000 ton a dosiahlo
tak sumu 12,0 mil. ton. Najväčší podiel na recyklovateľných
odpadoch má zberový papier (6,0 mil. ton), nasledujú plastové obaly
(2,6 mil. ton) a nakoniec odpadové sklo (2,0 mil. ton).
Separovanie má pomerne nízky podiel
Po prepočte na obyvateľa je to asi 73 kg vyseparovaného papiera,
32 kg plastových obalov a 24 kg skla. Ak to prepočítame na celkovú
produkciu domového odpadu na obyvateľa, tak vyseparovaný papier
tvoril 16 %, plasty 7 % a sklo 5,3 %, t.j. spolu
len 28 % z celkovej hmotnosti domového odpadu.
Ďalších 24 %
tvorili vyseparované bioodpady a zvyšných 5 % ostatné
vyseparované zložky (kovy a iné). V tejto súvislosti je
potrebné znovu triezvo zvážiť tieto výsledky a potenciál
ekonomicky silného Nemecka v porovnaní so Slovenskom.
Diskusiu
okolo navrhovaných recyklačných cieľov pre Slovensko rozprúdili aj
nedávne články na odpady-portal.sk (napríklad tu
a tu).
Nemecko vs. Slovensko
Na záver orientačná porovnávacia tabuľka „Nemecko vs.
Slovensko“. Keďže aj EUROSTAT často opakuje rovnajú chybu –
porovnáva domový odpad (HW) spoločne s komunálnym odpadom (MSW),
v tabuľke sú doplnené skutočné údaje o domovom odpade
z Nemecka za rok 2011 a podiel vyseparovaných zložiek
v kg/obyv. aj v percentách.
V druhom stĺpci sú podľa
údajov Štatistického úradu SR za rok 2008 doplnené skutočné množstvá
komunálneho odpadu v kg na obyvateľa pre Bratislavský
(468 kg) a Prešovský kraj (253 kg). V ďalších stĺpcoch je
vypočítané cieľové množstvo vyseparovaných zložiek v kg/obyv.
pri zachovaní percentuálnych limitov z Nemecka.

Stojí za pozornosť, že mnohé obce v SR už dnes vyseparujú
30-40 kg/obyv. papiera, 10-20 kg/obyvateľa plastov a 15-20
kg/obyv. skla, t.j. polovicu toho, čo sa vyseparuje v Nemecku.
Ktoré samosprávy na Slovensku sa týmto cieľovým hodnotám už aspoň
čiastočne približujú, ponechávame na posúdení každého čitateľa.
Snaha dosiahnuť rovnaké percentá recyklácie v tak rozdielnych
ekonomických krajinách je utopickým environmentalizmom.
Podobne, ako keď slovenskí zdravotníci porovnávajú svoju mzdu
s nemeckými lekármi. Podobne by sa mohli dožadovať rovnakých
mzdových podmienok aj slovenskí „smetiari“ – nové
nariadenie Spolkového ministerstva práce určuje od 1.2.2013 minimálnu
mzdu pre 175 000 zamestnancov vo výške 8,68 EUR/hod,
„vrátane zametačov ulíc“.
Z podkladov RECYCLING magazin spracoval Marek Hrabčák
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.