Systém prešiel dvoma veľkými zmenami a stále je aj čo zlepšovať, hovorí Michal Sebíň.
V čase, kedy organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK vznikala, triedený zber na Slovensku sa ešte len rozbiehal a jeho financovanie stálo na Recyklačnom fonde. O dvadsať rokov neskôr financujú celý systém výrobcovia a Slovensko v recyklácii obalových odpadov patrí ku špičke Európskej únie.
Riaditeľ spoločnosti Michal Sebíň vo veľkom rozhovore pre denník ODPADY-PORTAL detailne vysvetľuje vývoj systému, rozdelenie zodpovednosti medzi výrobcov a štát, výsledky v číslach, ale aj riziká, ktoré prináša slabá kontrola, freerideri či kolísanie trhu s druhotnými surovinami.
Chceli sme priniesť konkurenciu
NATUR-PACK má okrúhle výročie a v týchto dňoch oslavuje 20 rokov od založenia. Ako vyzeralo slovenské odpadové hospodárstvo v čase vášho vzniku a čo bolo hlavnou pohnútkou na vznik OZV ešte za starého zákona o odpadoch?
Vznikli sme v roku 2006 ako reakcia na systém, ktorý tu vtedy fungoval. Naším cieľom bolo vniesť do neho viac transparentnosti a viac konkurencie. To bol v zásade hlavný dôvod, prečo NATUR-PACK vznikol. Vznikli sme ako ďalšia oprávnená organizácia popri troch už existujúcich.
Treba si uvedomiť, že to bolo obdobie, keď sa triedený zber na Slovensku len rozbiehal. Objavovali sa prvé farebné nádoby v mestách a obciach, dotrieďovacie linky a recyklačný biznis boli len do istej miery vybudované. Systém vtedy fungoval tak, že kým dnes financujeme celé náklady na triedený zber, v tom čase išlo skôr o určitú formu príspevku.
Samosprávy už vtedy dostávali príspevky z Recyklačného fondu za každú vytriedenú tonu odpadu. Oprávnené organizácie tieto príspevky len dopĺňali ďalším príspevkom, ktorý platili výrobcovia prostredníctvom oprávnených organizácií. Tento model slúžil na dofinancovanie nákladov na triedený zber, nie na jeho plné krytie.
Potom však prišli zásadné zmeny v legislatíve. Čo sa v systéme zmenilo v roku 2010 a najmä po roku 2016?
Za tých dvadsať rokov registrujem dve významné zmeny. Tá prvá prišla v roku 2010, keď bol prijatý nový zákon číslo 119/2010 o obaloch. Ten mierne zmenil nastavenie systému a vytvoril tlak na registráciu ďalších výrobcov do systému.
V tom čase sa výrobcovia ešte nazývali povinné osoby a OZV boli stále oprávnené organizácie. Motivácia nového zákona spočívala najmä v tom, že sa nastavila spätná kontrola cez obchodné reťazce, respektíve subjekty, ktoré uvádzali výrobky v obaloch ďalej do obehu. Tie začali kontrolovať svojich dodávateľov a tlačiť ich k tomu, aby sa do systému zaregistrovali, pretože v opačnom prípade by museli povinnosti prevziať za nich. Výsledkom bol výrazný prílev povinných osôb do systému.
Druhá, najznámejšia a najzásadnejšia zmena prišla v roku 2016 s novým zákonom o odpadoch. Vznikli OZV, zadefinoval sa nový pojem výrobca, teda bývalá povinná osoba. Zároveň došlo k zásadnej zmene financovania – výrobcovia prostredníctvom OZV dostali povinnosť financovať všetky náklady na triedený zber. Upustilo sa od systému príspevkov a prešlo sa na plné financovanie nákladov.
Je dôležité povedať, že zároveň zanikol Recyklačný fond. To znamená, že celé náklady na triedený zber zostali výlučne na pleciach samotných výrobcov. Občas sa v diskusiách objavuje otázka, či je tento systém úspešný. Ja osobne považujem za veľký úspech to, že systém začal reálne fungovať k 1. júlu 2016 a v priebehu jedného mesiaca sme ako OZV dokázali prevziať kompletné financovanie triedeného zberu vo všetkých mestách a obciach na Slovensku.
To, čo predtým financovali občania cez miestne poplatky, sa presunulo na výrobcov a na OZV bez väčších problémov. Podarilo sa zabezpečiť kontinuitu systému tak, že nikto nepocítil výpadok ani diskomfort.
Výrobcovia zodpovedajú za ciele a tie sa plnia
Bežného človeka často nezaujíma samotný systém, ale výsledky. Ako sú dnes nastavené ciele a kto za ich plnenie zodpovedá?
Aj táto oblasť sa v čase vyvíjala. Neplatí, že by bolo všetko nastavené už v roku 2016 tak, ako je to dnes. Základ je však jasný – zodpovednosť za financovanie triedeného zberu je prenesená na výrobcov, ktorých zastupujú OZV a ktoré túto povinnosť zabezpečujú.
Keď hovoríme o prenesenej zodpovednosti, nejde len o financovanie. Na výrobcov je prenesená aj zodpovednosť za plnenie cieľov recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov. Tieto ciele hovoria o tom, pre aké množstvo obalov musia výrobcovia zabezpečiť triedený zber a následnú recykláciu alebo zhodnotenie odpadu. A to je dôležité – nebavíme sa len o samotnom triedenom zbere, ale o tom, aby bol odpad reálne zhodnotený alebo zrecyklovaný.
.jpg)
Foto: Odpady-portal.sk
Ako určitý pozostatok systému Recyklačného fondu zostali v slovenskom systéme aj neobalové výrobky. Výrobcovia za ne preberali zodpovednosť už v minulosti, a preto sme jednou z mála krajín v Európe, kde výrobcovia financujú celý obsah kontajnera – obalovú aj neobalovú zložku. Podiel týchto zložiek sa líši podľa komodity, pri plastoch je neobalovej zložky menej, pri skle minimálne, pri papieri viac, no výrobcovia financujú celý objem.
Okrem cieľov recyklácie sa postupne na výrobcov preniesli aj ciele zberu, ktoré hovoria o tom, aké množstvo odpadu je potrebné vyzbierať na úrovni samospráv. A potom sú tu ešte tzv. štandardy triedeného zberu, ktoré určujú zberovú kapacitu pre jednotlivé materiály v každej obci – pre plasty, papier, sklo, prípadne kombinované zbery. Čím viac obec triedi, tým väčšiu zberovú kapacitu má v ďalšom období nárok.
Ako sa tento systém premieta do štatistík? Vidno zlepšenie od roku 2016?
Áno, vidno ho jednoznačne. Potvrdzujú to všetky štatistiky. Údaje, ktoré zbierame, sa premietajú aj do štatistík Eurostatu. My sa však nepozeráme len od roku 2016, vývoj sledujeme už približne od roku 2007 a vidíme kontinuálny nárast.
To, čo sa reportuje na úroveň Európskej únie, sú ciele recyklácie a zhodnotenia odpadov z obalov. Tie vychádzajú z európskej legislatívy a sú prenášané do národných právnych predpisov. Recyklácia aj zhodnotenie obalových odpadov rastú každý rok.
Celkový cieľ, ktorý bol nastavený pre minulý rok, sa Slovensku podarilo splniť už v roku 2017. Dnes, okrem jednej jedinej komodity, plníme aj ciele stanovené pre rok 2030. V oblasti obalových odpadov patríme medzi vysoko nadpriemerné krajiny Európskej únie. Podobný obraz vidíme aj pri iných komoditách rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) - či ide o elektroodpad, batérie, staré vozidlá alebo pneumatiky.
Rozhodujú výsledky systému, nie počet OZV
Prostredie, v ktorom NATUR-PACK funguje a vyrástol, je konkurenčné. Na Slovensku pôsobí viacero obalových OZV. Aké výhody a nevýhody prináša takýto model v porovnaní napríklad s Českou republikou, kde funguje jedna OZV?
Už som spomínal, že NATUR-PACK vznikol práve ako snaha vytvoriť väčšiu konkurenciu v systéme. My sme presvedčení, že konkurenčné prostredie je dobré a že prináša viac benefitov ako monopol alebo nejaká obmedzená konkurencia.
Keď sa pozrieme na mapu OZV v Európe, vidíme veľmi rôznorodé nastavenia. Sú krajiny, kde je konkurencia väčšia, inde menšia, niekde funguje viac OZV, inde menej. Sú aj krajiny, kde je stále len jedna OZV. O týchto modeloch bolo napísané množstvo štúdií, ale nikdy sa jednoznačne nepotvrdili výhody jedného alebo druhého systému.
Existujú názory, že keďže ide o regulovaný trh, monopol alebo obmedzená konkurencia môžu mať svoje miesto. Niektoré krajiny napríklad obmedzujú veľkosť OZV, takže ich môžu zakladať len silní výrobcovia s väčším podielom na trhu.
Podľa mňa odpoveď na otázku, či je systém lepší alebo horší, spočíva v tom, prečo ho vlastne robíme. A tým dôvodom je plnenie cieľov recyklácie a zhodnotenia. A v tomto smere patríme medzi európsku špičku. To potvrdzuje, že systém funguje dobre aj v takom nastavení, aké máme dnes na Slovensku.
Keď sa pozrieme na krajiny na opačnom konci rebríčka, ktoré dlhodobo vykazujú najhoršie čísla, patria tam napríklad Maďarsko alebo Chorvátsko. Či už ide o štátny systém v Chorvátsku alebo silný monopol v Maďarsku, ktorý zmonopolizoval všetky komodity, zálohový systém aj samotný zber odpadu, na výsledkoch sa to pozitívne neprejavuje.
Výrobcovia pravdepodobne nechcú ísť výrazne nad ciele, ktoré musia splniť, a dôležitým kritériom je pre nich cena. Existujú porovnania systémov z pohľadu nákladov pre výrobcov?
Áno, existujú porovnania a štatistiky sú dohľadateľné. Posledná relevantná štúdia v tejto oblasti bola zverejnená Inštitútom environmentálnej politiky pod názvom Ako pretriediť triedený zber. Súčasťou tejto štúdie bolo aj porovnanie cien.
Zároveň však treba povedať, že v týchto porovnaniach sa porovnávali krajiny s veľmi rôznorodými systémami. A už len to, že na Slovensku OZV financujú všetky náklady na triedený zber, robí náš systém v európskom kontexte pomerne výnimočným. Takýchto systémov je len niekoľko.
Ak sa potom porovnávame so systémami, ktoré majú síce podobné konkurenčné prostredie, ale financovanie je riešené len formou dotácie, kde sa platí napríklad len za obalovú zložku, alebo kde si časť nákladov doplácajú obce, tak ide o neporovnateľné systémy.
Foto: Odpady-portal.sk
Dovolím si však nesúhlasiť s tvrdením, že výrobcov nezaujíma plnenie cieľov. Zaujíma ich to a musí ich to zaujímať, pretože cieľ recyklácie a zhodnotenia je prenesený priamo na výrobcov. My ako OZV sme ich zmluvným partnerom a máme autorizáciu ministerstva na to, aby sme túto povinnosť prevzali a vykonávali ju za nich. Akékoľvek neplnenie cieľov alebo problém s ich plnením je však vo finále zodpovednosťou výrobcov.
Aj preto by mali výrobcovia zodpovedne vyberať svoju OZV. Zodpovednosť je stále na nich a to je alfa a omega toho, čo by mali brať do úvahy pri hodnotení, či systém funguje dobre alebo nie. Zároveň však vnímame, že výrobcovia vítajú konkurenciu, pretože sami pôsobia v konkurenčnom prostredí a vedia, že konkurencia pre zákazníka spravidla znamená viac benefitov než monopol.
V legislatívnom procese je novela zákona o Environmentálnom fonde, ktorá by umožnila, aby do systému vstúpil štát. Čo bude v praxi znamenať, ak tento návrh ministerstva prejde?
To je dnes ťažké presnejšie zodpovedať. Na to, že ide o takú zásadnú zmenu, je znenie novelizačných bodov dosť “diétne” a celý legislatívny proces prebehol bez diskusie, bez pripomienkového konania v skrátenom konaní. Zatiaľ vieme to, že Environmentálny fond by sa mohol stať organizáciou zodpovednosti výrobcov pre ktorýkoľvek vyhradený výrobok.
Ceny pre výrobcov určí nariadením bez bližšej špecifikácie metodiky, kde vidíme prvý problém a neprimeranú výhodu oproti štandardným OZV. Zároveň je ministerstvo ŽP regulátorom trhu a zároveň chce prostredníctvom svojej organizácie na tomto trhu pôsobiť a sám seba autorizovať. Je to veľmi zvláštne.
Ako som už povedal, súčasný systém prináša výsledky a za rozšírenú zodpovednosť výrobcov sa nemusíme hanbiť ani v Bruseli. Prečo tento systém musíme meniť a riskovať zhoršenie výsledkov? A nakoniec, rozšírená zodpovednosť výrobcov znamená presne to čo má v názve. V návrhu nevidím ako sa na riadení novej OZV budú podieľať výrobcovia.
Kontrola je slabým miestom
Aby systém fungoval, je dôležitá aj kontrola zo strany štátu. Kontroluje štát fungovanie OZV a plnenie cieľov dostatočne?
Toto je jeden z rozdielov medzi konkurenčnými a monopolnými systémami. Porovnania európskych systémov ukazujú, že pri konkurenčných systémoch musí štát zabezpečiť výrazne silnejšiu reguláciu a kontrolu než pri monopolnom systéme, kde všetko reportuje jeden subjekt.
Pri konkurenčnom systéme je teda regulácia a kontrola náročnejšia. Je kontrola dostatočná? Moja odpoveď je, že v niečom áno a v niečom nie. Existuje proces autorizácie, ktorý v minulosti nebol. Oprávnené organizácie kedysi žiadnou autorizáciou neprechádzali – jednoducho požiadali o možnosť vykonávať činnosť, dostali rozhodnutie a mohli fungovať.
Foto: Odpady-portal.sk
Dnes prechádzame autorizáciou, kde sú stanovené konkrétne podmienky a autorizácia sa v časovom horizonte prehodnocuje a plnenie podmienok kontroluje inšpekcia. Je tu teda základný regulačný rámec.
Od roku 2016 prišlo k viacerým situáciám, keď OZV prišli o autorizáciu a tým aj o možnosť vykonávať činnosť. Štúdia Inštitútu environmentálnej politiky zároveň poukazuje na to, že kontrol OZV aj výrobcov nie je dostatok. Štátna správa je personálne poddimenzovaná a sankcie nie sú dostatočne motivačné. Pokuty sú často príliš nízke vzhľadom na dôsledky. Ak napríklad máme free ridera, ktorý systém dlhodobo nefinancuje, pokuta ho často nedonúti zmeniť správanie.
Téma free riderov je s NATUR-PACKom spojená čoraz viac. Ako v praxi oslovujete výrobcov, ktorí si povinnosti neplnia?
Je to niekoľko rokov, čo sme sa rozhodli, že sa na tento problém budeme systematicky sústrediť. Free ridering tu vždy bol a vedeli sme, že množstvo výrobcov nie je v systéme zaregistrovaných. Negatívne to vnímali aj naši výrobcovia, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, pretože vedeli, že ich konkurenti sú na trhu zvýhodnení.
Je to podobné, ako keď niekto neplatí dane alebo odvody. Vznikol tlak zo strany výrobcov, ktorí nechceli, aby systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov bol nástrojom konkurenčného boja. Žiadali nás, aby sme našli spôsob, ako dostať do systému čo najviac firiem, aby mali všetci rovnaké podmienky a aby zákonné povinnosti platili všetci.
Keďže kontrola zo strany štátu nebola schopná pokryť množstvo free riderov, začali sme ich aktívne vyhľadávať my. Využívame rôzne akvizičné nástroje – sledujeme tovar na pultoch v predaji, pracujeme s verejným registrom výrobcov, rozprávame sa s klientmi, ktorí nám dávajú tipy, robíme cielené kampane zamerané na konkrétne sektory.
Ukázalo sa napríklad, že veľký problém sú e-shopy. Keď sme robili reklamnú kampaň zameranú na tento segment, zachytili sme veľké množstvo firiem. Každoročne máme nárast o niekoľko stoviek klientov. Minulý rok sme narástli približne o 400 a z toho asi 80 percent tvorili firmy, ktoré predtým neboli u konkurencie, ale boli free ridermi – vedome alebo nevedome.
Za posledných desať rokov ide o tisíce firiem. Veľká časť z nich ani nevedela, že má povinnosť byť v systéme. Free riderov možno rozdeliť do dvoch skupín – tých, ktorí sa povinnostiam vyhýbajú cielene, a tých, ktorí o nich nevedia. V niektorých krajinách je registrácia v systéme podmienkou podnikania, firma musí mať osvedčenie, že je klientom OZV alebo že povinnosť nemá. Takýto nástroj u nás chýba, a preto má vyhľadávanie free riderov aj silný osvetový rozmer.
Nízke ceny druhotných surovín komplikujú situáciu
Ako vplýva na fungovanie OZV vývoj na trhu s druhotnými surovinami? Momentálne je realitou citeľný pokles cien.
Za tie roky sme zažili niekoľko období výrazných výkyvov cien. Aktuálne sme v období, keď je prepad cien druhotných surovín výrazný. Hoci je činnosť OZV vo vzťahu k samosprávam primárne o triedenom zbere, vo vzťahu ku klientom ide o zabezpečenie recyklácie a zhodnotenia vyzbieraného odpadu.
Pre nás je dôležitý konečný výsledok – aby bol odpad na konci zhodnotený alebo zrecyklovaný. V súčasnosti je to náročnejšie, no ciele plníme.
Systém funguje tak, že naším partnerom je samospráva, ktorá je nefinančným partnerom, a následne zberová spoločnosť, ktorá v danej samospráve vykonáva zber. Môže ísť o obec, združenie obcí, obecnú alebo súkromnú zberovú spoločnosť. Cez tieto subjekty financujeme zber, dotriedenie aj recykláciu.
Nevieme presne, ako sa trh bude vyvíjať – či ceny opäť porastú, alebo budú stagnovať, prípadne ešte klesnú. Už sme zažili aj obdobia, keď sme museli za recykláciu niektorých komodít platiť, hoci predtým mali kladnú hodnotu. Z dlhodobého hľadiska sa však tieto výkyvy vždy vyrovnali a plnenie cieľov neohrozili.
Prispôsobujeme sa klientom aj pravidlám
NATUR-PACK však nepôsobí len v oblasti obalov. Kedy ste vstúpili do segmentu elektroodpadu?
Do elektroodpadu sme vstúpili v roku 2008, teda pomerne skoro po založení NATUR-PACKu. Hlavným dôvodom bol dopyt zo strany klientov, ktorí chceli mať všetky komodity, ktoré spadajú pod OZV, pod jednou strechou.
Foto: Odpady-portal.sk
Postupne sme k elektroodpadu pridali aj prenosné batérie, neskôr priemyselné batérie a akumulátory. Dnes máme autorizáciu na obaly, neobalové výrobky, elektroodpad a prenosné aj priemyselné batérie a akumulátory. Stále však platí, že sme systém primárne zameraný na obaly a neobalové výrobky, ostatné komodity berieme skôr ako doplnkovú službu.
Aké zmeny prinesie nové európske nariadenie o obaloch?
V blízkom období nás čaká zmena, ktorá ovplyvní výrobcov, triediace linky aj recyklátorov. Ide o nariadenie o obaloch, ktoré nahradí súčasnú smernicu. Ide o iný právny akt, ktorý bude automaticky platiť vo všetkých členských štátoch EÚ, bez potreby transpozície.
Nariadenie je už schválené, zatiaľ však obsahuje najmä všeobecné ciele. Konkrétne kroky budú definované v delegovaných aktoch, ktoré budú postupne vychádzať. Prvé očakávame už tento rok – budú sa týkať obalovej evidencie a označovania obalov aj zberných nádob.
Cieľom je vytvoriť jednotný systém v celej EÚ, aby spotrebiteľ vedel podľa označenia okamžite rozpoznať, kam obal patrí. Nariadenie kladie veľký dôraz na to, aby boli všetky obaly recyklovateľné, vytriediteľné a reálne vytriedené. Zároveň sa posilňuje prevencia, opätovné používanie a povinný obsah recyklátu.
Niektoré obaly môžu z trhu zmiznúť, iné nahradia nové riešenia. Zmena začne u výrobcov, ktorí budú musieť zmeniť portfólio obalov, a postupne sa prenesie na triediace linky, zberové spoločnosti a recyklátorov. Už dnes vidno, že trh na tieto zmeny reaguje – papier a kartón nahrádzajú plastové riešenia, dokonca aj pri balení luxusného alebo krehkého tovaru. Obalári vedia, čo ich čaká, a pripravujú sa na to.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.