Cenová vyhláška neskvalitní služby v odpadoch a zničí súťaž medzi OZV aj zberovkami

Pri energetickom zhodnocovaní odpadu razí ministerstvo životného prostredia cestu využitia existujúcich cementárenských kapacít. Preto aj v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov prichádza s opatrením, že všetok plastový odpad patrí do spoločných plastových nádob.

“Chceme mať v plastových nádobách aj nerecyklovateľný materiál. Pretože tu existuje päť cementárenských pecí. Pre cementáreň to znamená viac odpadu s vyššou výhrevnosťou oproti zmesovému odpadu.”

Podľa Michala Bakytu, riaditeľa Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva na MŽP SR, nie je ministerstvo spokojné s tým, že 20 % slovenského odpadu končí v cementárňach a zvyšok sa dováža. “Ľubľana sa hrdí tým, že v rámci miest EÚ je najvyššie v obehovom hospodárstve, pritom odpad končí na Slovensku,” uviedol v rámci diskusie na konferencii "Deň odpadového hospodárstva 2020". Podujatie každoročne organizuje spoločnosť Reclay Slovensko.

Radovan Kazda, poslanec NR SR za SaS (a vydavateľ denníka Odpady-portal.sk) si myslí, že riešenie v podobe mechanicko-biologickej úpravy a energetického zhodnocovania odpadu v cementárňach nebude realizovateľné. Z toho dôvodu ani predchádzajúce vedenia ministerstva životného prostredia o takom spôsobe reálne neuvažovali.

“Cena je tak vysoká, že by to museli zaplatiť ľudia napríklad cez poplatok za skládkovanie. Táto možnosť tu vždy bola a vedelo sa, že by bolo super, keby slovenský odpad končil v domácich cementárňach. Ale zároveň bolo všetkým jasné, že náklady by boli príliš vysoké.”

Podľa poslanca by to bolo politicky nepriechodné riešenie, lebo starostovia a primátori, ktorých sa týka zvyšovanie poplatkov za komunálny odpad, s tým nesúhlasia. “Slovensko by sa muselo ekonomicky priblížiť cenovej úrovni krajinám, ktoré teraz ku nám dovážajú odpad na zhodnotenie.”

Druhou otázkou podľa neho je, či budú cementárenské kapacity stačiť. “Pri trende každoročného rastu produkcie komunálneho odpadu, pričom Slovensko je jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín, nebudú postačovať kapacity cementární ani dvoch spaľovní.”

Motivovať k triedeniu

Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky pripisuje veľký podiel na tom, ako funguje odpadové hospodárstvo, aj obyvateľom a samosprávam. Množstvový zber má zavedený minimálny počet obcí.

“Nehovorí sa o motivovaní k tomu, aby sa nemuseli tak prudko zvyšovať poplatky. Dnes je to v priemere 30 eur za rok. Toľko platia niektorí ľudia napríklad mesačne za telefón. Je to smiešna suma. Pri minuloročnom zvyšovaní poplatkov v niektorých obciach a mestách si ľudia pár týždňov pofrflali, že musia platiť o 7 eur ročne viac za odpad, ale zobrali to ako fakt.”

Pripomína, že sa málo prezentujú úspešné príklady samospráv, kde množstvový zber zaviedli. “Prijatím určitých opatrení na úrovni samospráv vieme ľudí motivovať, aby viac triedili a platili menej v porovnaní s tými, ktorí sa nesprávajú zodpovedne.”

INCIEN realizoval v tomto roku analýzu nakladania s odpadom v ôsmich najväčších mestách na Slovensku na základe štatistických dát, ktoré samosprávy zasielajú okresným úradom a štatistickému úradu. Skúmalo sa, koľko odpadu mestá skládkujú, energeticky zhodnocujú a recyklujú. Ukázalo sa napríklad, že niektoré mestá viac recyklujú ako triedia, čo je praktický nezmysel. Ale z papierových štatistík to tak vychádza.

“Zamerali sme sa aj na bioodpad. Tam, kde sú zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, je nižšia miera triedenia. Košice a Bratislava vykazujú najnižšiu úroveň vytriedenia a recyklácie,” približuje I. Maleš.

Cenová vyhláška neskvalitní služby

Ministerstvo si sľubuje vyššiu mieru vytriedenia komunálneho odpadu aj od prehodnotenia, resp. stanovenia minimálnych cien pri poplatkoch za jednotlivé komodity. Radovan Kazda takýto mechanizmus určovania ceny nepovažuje za najšťastnejší.

“Ak chceme zvýšiť mieru triedenia a nechceme zasiahnuť do trhového mechanizmu, treba systém nastaviť tak, aby sa zvyšovali limity pre OZV a nastavovať lepšie štandardy zberu, napríklad počet a rozmiestnenie kontajnerov v obciach.”

Podmienky, kde dvaja účastníci trhu budú musieť dohadovať cenu na základe cenovej vyhlášky, nepovažuje za trhové. “Prvýkrát po 30 rokoch sa tu idú realizovať cenníky, podľa ktorých OZV-čka bude platiť zberovke za istú službu. Pričom vo vyhláške nie je nastavený mechanizmus, z ktorého by vyplývalo, že dôjde ku zvýšeniu miery triedenia.”

Upozorňuje, že ak sa bude systém riadiť cenovou vyhláškou, zbúra sa súťaž medzi OZV-čkami aj zberovkami a výsledkom bude deštrukcia systému. Výhrady prezentoval aj Protimonopolný úrad, ktorý konštatoval, že predpis je v rozpore so súťažnými pravidlami.

“Najbližší rok ukáže, ako to dopadne. Ak by som si mohol tipnúť a stávkové kancelárie by ponúkli možnosť vsadiť si na zvýšenie miery triedenia, či skvalitnenie infraštruktúry, stavil by som sa, že sa to žiadnym spôsobom neprejaví. Iba tak, že niektoré zberovky zarobia viac nie na základe súťaže, kvality služieb, ale na základe ministerskej vyhlášky, ktorá tak stanovila.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.