NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Slovenský priemysel má dobré výsledky, na skládky posiela čoraz menej odpadu

Predstavuje priemyselný odpad väčší problém ako odpad z domácností? Je to na polemiku, píše expert na odpadové hospodárstvo Marek Hrabčák.

priemyselný odpad

Foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  18.05.2021 |  Marek Hrabčák | redakcia

Minulý týždeň sa na Odpady-portál.sk objavil zaujímavý článok ohľadom porovnania priemyselného a komunálneho odpadu. Citovaný odborník v ňom vyjadril svoj názor, že priemyselné odpady predstavujú na Slovensku oveľa väčší problém ako komunálny odpad. A tejto otázke sa podľa neho nevenuje dostatočná pozornosť.

Keďže mám na uvedenú problematiku odlišný názor, dovolím si prezentovať niekoľko zaujímavých údajov ako polemiku k pôvodnému príspevku.

Ako definovať priemyselný a komunálny odpad?

Jedna zo základných zásad odpadového hospodárstva hovorí, že prednostne by sme sa mali venovať tým druhom odpadov, ktoré vzhľadom na svoje množstvo alebo vlastnosti môžu predstavovať riziko či vážne ohrozenie pre životné prostredie alebo zdravie obyvateľstva.

Na jednom konci tohto zvýšeného záujmu tak stoja napríklad rádioaktívne odpady či odpady s PCB, aj keď len v desiatkach či stovkách kilogramov, a na druhom konci potom škvara z teplárni alebo ťažobné odpady, rádovo aj miliónoch ton.

Aj keď európsky katalóg odpadov (EWC) rozdeľuje odpady až do 20 skupín - a len jednu z nich označuje „komunálne“ odpady - v odbornej verejnosti sa bežne vžilo rozdelenie na tzv. priemyselné odpady (ISW = industrial solid waste) a komunálne odpady (MSW = municipal solid waste). 

Aj oficiálny výpočet GHG emisií zo skládkovania odpadov podľa metodiky IPCC rozdeľuje emisie podľa pôvodu z MSW alebo ISW skládok. Preto sa aj ja vo svojom príspevku budem držať tohto rozdelenia. Za MSW pritom odpady považujem odpady skupiny „20“ a ISW predstavuje všetky ostatné skupiny „01“ až „19“ podľa Katalógu odpadov.

Moja druhá poznámka na úvod sa týka časových radov a trendov. Každý, kto sa solídne zaoberá odpadovým hospodárstvom iste už pochopil, že produkcia odpadov úzko súvisí s hospodárskym rastom.

Z tohto dôvodu je potom vhodné vyhodnocovať trendy v rámci určitých časových období ohraničených nejakými významnými ekonomickými udalosťami. Pre náš účel som vybral tri zlomové hranice: náš vstup do EU (2004), hospodársku krízu (2009 - 2010), rozbeh ekonomiky (2011 - 2016) a ekonomický boom posledných rokov (2017 - 2019) ukončený celosvetovou pandémiou (2020).

Najprv sa teda pozrieme na absolútne množstvá vyprodukovaných odpadov. Ak si vytriedime dostupné údaje z IS Odpady o celkovej produkcii odpadov na Slovensku za sledované obdobie (2005 - 2019) do uvedených časových úsekov, zistíme zaujímavé skutočnosti.

Priemyselný odpad končí na skládkach málo

Produkcia ISW za celé uvedené obdobie (2005 - 2019) sa výraznejšie nemení. Absolútne množstvo vyprodukovaného priemyselného odpadu na Slovensku osciluje medzi siedmimi až desiatimi miliónmi ton točne (s extrémom 12,9 mil. t v roku 2006), aj keď súvislosť s ekonomickými cyklami je z dostupných údajov zrejmá.

Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 sa v rokoch 2005 - 2008 priemerná produkcia ISW pohybovala tesne pod 10 mil. ton, v období ekonomickej krízy (2009 - 2010) klesla o zhruba 30 % len na 7,3 mil. ton.

Druhá vlna krízy spôsobila pomalý opätovný rozbeh ekonomiky a rast priemyselných odpadov sa v rokoch 2011 - 2016 zvýšil len mierne na cca 8,1 mil. ton. Až boom posledných troch rokov pred pandémiou (2017 - 2019) výrazne zvýšil produkciu priemyselných odpadov: každý rok sa vyprodukovalo nad 10 mil. ton.

Oveľa zaujímavejšie sú ale čísla o skládkovanom množstve ISW. Zatiaľ čo po našom vstupe do EÚ sme skládkovali až 46 % vyprodukovaných priemyselných odpadov (r. 2007), v kríze a po nej postupne toto množstvo klesalo na 39 až 31 %.

V roku 2018 sme už dosiahli len 21 % a v poslednom známom roku (2019) dokonca už len 17 %. V absolútnych číslach to znamená, že v rokoch 2005 - 2008 sme skládkovali približne štyri milióny ton ročne, počas krízy sme klesli na 2,6 mil. ton ročne, v období rokov 2011 - 2016 sme skládkovali zhruba 2,9 mil. ton ročne a v posledných troch rokoch to bolo už len okolo 2,1 mil. ton ročne. 

MIM Esona 2

Konkrétne najmarkantnejší rozdiel vidíme pri porovnaní rokov 2007 a 2019. Zatiaľ čo v roku 2007 sme pri produkcii ISW 9,252 mil. ton odpadov skládkovali až 4,262 mil. ton, v roku 2019 sme pri dokonca mierne vyššej produkcii ISW na úrovni 10,038 mil. ton skládkovali už len 1,667 mil. ton. 

Z môjho pohľadu sú to dobré výsledky a svedčia o tom, že väčšina priemyselných podnikov zvláda prechod od zneškodňovania svojich odpadov k zhodnocovaniu a recyklácii.

Aj keď sa produkcia priemyselných odpadov v rokoch ekonomického rastu mierne zvýšila, čo je prirodzený cyklus, darí sa uplatňovať environmentálne princípy odpadového hospodárstva a stále viac priemyselných odpadov zhodnocovať a recyklovať.

Pokles skládkovaných ISW z 46 % na 17 % to jednoznačne dokladuje. Samozrejme, ďalšie znižovanie tohto čísla už bude náročnejšie, keďže „nízko visiace ovocie sme už vyzbierali.“

Na grafe produkcie ISW je vidieť veľmi zaujímavú trendovú čiaru poklesu skládkovania v %, ktorá od roku 2014 má skoro lineárny priebeh a je otázne, kedy dôjde k jej zlomu.

Produkcia priemyselných odpadov a ich skládkovanie

Graf: Spracovanie autora z údajov IS Odpady a ŠÚ SR

V roku 2020 v súvislosti s pandémiou možno predpokladať celkový pokles produkcie ISW, zároveň ale je pravdepodobné, že klesne aj množstvo zhodnocovaných odpadov a teda vzrastie podiel skládkovaných ISW.

A čo odpad z domácností?

Produkciu MSW som podrobnejšie popísal vo svojom vlaňajšom článku na Odpady-portal.sk, takže sa obmedzím len na stručný komentár a doplnenie niektorých nových údajov.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (2)

  1. info@odpadovyhospodar.sk19.05.2021 (09:56)
    presne tak, pekné zhrnutie, firmy to majú už dlhodo ďaleko lepšie ako komunálne odpady.
  2. inisoft@inisoft.cz20.05.2021 (06:58)
    Trvám na svém pane Schabjuku (tedy na opačném názoru) a vedou mě k tomu zkušenosti z praxe a zároveň ta čísla. Šedá zóna odpadů je právě ve firemním sektoru, protože nad všemi obcemi je dohled, všechny obce podávají hlášení a jsou oproti firmám úzce metodicky vedeny a dozorovány a to až na úroveň občana. Zjištění pochybení v nakládání s odpady od inspekce nebo enviropolicie jsou v drtivé většině vztažena k firmám a způsobené škody ve ztrátach příjmů do rozpočtů obcí i státu nebo v nákladech na likvidaci škod jdou za firmami, nerovný přístup k podnikání (kdy mnohé firmy prostě neřídí a s odpady zachází pro ŽP nebezpečným způsobem) je problém zejména firem, nikoli obcí. Ale ano tuším, proč prohlašujete opak. M. Jakuš, INISOFT.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Michal Sebíň: Štát preniesol recyklačné ciele na výrobcov. Prvotná motivácia triediť odpad je na nich

Michal Sebíň: Štát preniesol recyklačné ciele na výrobcov. Prvotná motivácia triediť odpad je na nich

Ministerstvo má v rukách dostatok kontrolných nástrojov, ktoré však nevyužíva dostatočne, hovorí v rozhovore pre Odpady-portal.sk riaditeľ OZV NATUR-PACK Michal Sebíň.

Povinný transparentný účet v svetle práva Slovenskej republiky a Európskej únie

Povinný transparentný účet v svetle práva Slovenskej republiky a Európskej únie

MŽP SR navrhuje novelu zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v júnovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/06.

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo, píše Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.