NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Je priemyselný odpad väčší problém ako odpad z domácností? Z pohľadu emisií určite nie

Kým v Nemecku vzrástol objem skládkovania priemyselného odpadu o 35 %, slovenský priemysel znížil množstvo odpadu, ktorý posielajú na skládky, o 42 %, píše expert na odpadové hospodárstvo Marek Hrabčák.

priemyselný odpad

Foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  31.05.2021 |  Marek Hrabčák | redakcia

V pokračovaní mojej polemiky k nedávnemu príspevku ohľadom upriamenia našej pozornosti z komunálnych na priemyselné odpady sa dnes viac zameriam na ich vlastnosti. 

Ako som už uviedol v závere svojho predošlého článku, nie vždy je rozhodujúce množstvo odpadu. Často sú to práve špecifické vlastnosti, ktoré nás nútia zamerať pozornosť na niektoré druhy odpadov. Odpady, ktoré sa síce z hľadiska objemu zdajú byť bezvýznamné, ale svojimi dopadmi prevážia iné, objemovo podstatne významnejšie druhy odpadov.

Medzi envirozáťažami dominujú skládky

Ak chceme kvalitatívne porovnávať, aký vplyv majú priemyselné alebo komunálne odpady na okolie, jedným z možných prostriedkov je aj databáza environmentálnych záťaži (IS EZ).

V súčasnosti je v registri IS EZ evidovaných jedinečných 1 815 lokalít EZ, z ktorých je 702 prepojených na register skládok (RSO). Z toho je 929 pravdepodobných lokalít EZ (register A), 310 je potvrdených lokalít EZ (register B) a zvyšná časť predstavuje sanované alebo rekultivované lokality EZ (register C).

Dôležitá je skutočnosť, že v registri A až 55 % tvoria lokality kde sa nakladalo s odpadmi (typicky skládky), ale len 10 % priemyselné lokality. Podobne v registri B tvoria zariadenia pre nakladanie s odpadmi až 36 % a lokality priemyselnej výroby 25 %.

Pri bližšom pohľad na jednotlivé typy týchto odpadových záťaži zistíme, že až 705 lokalít tvoria skládky komunálneho odpadu (MSW), ale len 85 lokalít tvoria skládky priemyselného odpadu (ISW) a 26 lokalít tvoria spoločné skládky MSW + ISW.

Graf rozdelenia EZ podľa druhu činnosti | Zdroj: Helma J., XII. 2020

Z uvedených údajov pomerne jasne vyplýva, že po vykonaní rizikovej analýzy na lokalitách environmentálnych záťaží na Slovensku, bývalých skládkach MSW alebo ISW, predstavuje komunálny odpad porovnateľné, ak nie dokonca významnejšie, riziko ako priemyselný odpad.

Samozrejme, že súčasne skládky, vybudované v súlade s požiadavkami smernice 1999/31/ES o skládkach, nie je možné priamo porovnávať s historickými „smetiskami“ z obdobia rokov 1950-1990, prevádzkovanými bez akéhokoľvek technického zabezpečenia či kontroly.

Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že súčasné skládkovanie relatívne vysokého podielu komunálnych odpadov si vyžaduje väčšiu pozornosť, ako skládkovanie priemyselných odpadov na Slovensku. K tomu záveru ma vedú aj ďalšie skutočnosti, ktoré ďalej rozvediem.

Z komunálu pochádza viac emisií metánu

Jedným z osvedčených nástrojov posúdenia možných environmentálnych dopadov výrobkov, činnosti či služieb je systémová analýza „cradle to grave.“ teda analýza životného cyklu (LCA).

V tomto príspevku sa, samozrejme, nebudem venovať sledovaniu a porovnávaniu všetkých aspektov (acidifikacia, eutrofikacia, toxicita..) tejto komplexnej analýzy podľa ISO 14 040. Tá je sama o sebe až príliš zložitá na to, aby z dostupných dát poskytla rýchlo a jednoducho jasnú odpoveď.

Zameriam sa len na jeden aspekt, ku ktorému mám dostatok použiteľných údajov pre porovnanie MSW a ISW, a tým je faktor „global warming potential“ (GWP). Emisie do ovzdušia tvoria spolu s emisiami do vôd totiž jeden z najvýznamnejších negatívnych účinkov skládkovania odpadov.

Ako vyplýva z výsledkov národnej inventúry skleníkových plynov (NIR SK 2021), podiel emisií metánu z ISW je v porovnaní s MSW oveľa zanedbateľnejší. Ešte na začiatku 90. rokov to bolo 23% vs. 77%, v posledných rokoch je to už 12 % vs. 88%.

Absolútnu väčšinu negatívneho vplyvu z emisii GHG plynov v sektore odpadov na Slovensku predstavuje skládkovanie MSW.

Ako som podrobnejšie popísal vo svojom predošlom príspevku, hmotnostný pomer skládkovaných odpadov ISW / MSW predstavuje približne 1,4 až 2,3 : 1. V absolútnych číslach to napríklad pre rok 2019 znamená zhruba 1,667 mil. t ISW k 1,198 mil. t MSW.

Napriek tomu sú emisie metánu zo skládkovaného komunálneho odpadu oveľa, oveľa vyššie ako zo skládkovaného priemyselného odpadu.

Graf emisii metánu zo skládkovania MSW a ISW | Zdroj: SHMU, IV.2021

Priemyselný odpad obsahuje menej organického uhlíka

Dôvodom tohto nepriaznivého stavu je skutočnosť, že na vznik emisií metánu, resp. tvorbu skládkového plynu (LFG) má rozhodujúci vplyv obsah organicky rozložiteľného uhlíka (DOC) v odpade. Preto skládkovanie relatívne veľmi veľkých množstiev odpadov s DOC = 0 (typicky energeticky odpad, ťažobný odpad ale aj podstatná časť stavebných odpadov) má z hľadiska emisií GHG do ovzdušia nulový vplyv.

Vzhľadom na rozsah tohto článku nebudem uvádzať podrobné údaje zo zložitého prepočtu DOC pre všetky odpady skupín 01 až 19. Podstatnou skutočnosťou sú však výsledne údaje. 

MIM Esona 1

Po prepočítaní skládkovaných ISW odpadov s DOC > 0 sa ich hmotnostné množstvo znížilo dokonca len na približne 1 % až 4 % z celkovej produkcie ISW. V absolútnych číslach to znamená, že napríklad v roku 2009 sa na Slovensku vyprodukovalo 6,808 mil. t ISW, z toho len 2,675 mil. t sa skládkovalo, ale len 0,277 mil. t skládkovaných ISW malo podiel na produkcii metánu.

V porovnaní s množstvom skládkovaného MSW v danom roku (1,349 mil. t) to predstavuje len približne 20 %. A z trendu výsledkov za posledné roky môžeme taktiež konštatovať, že aj množstvo skládkovaných priemyselných odpadov s DOC > 0, teda s obsahom biologicky degradovateľného uhlíka, ktorý bude na skládke zdrojom emisii skleníkových plynov, sa neustále zmenšuje. Z pôvodných zhruba 300 000 t ročne sme v posledných rokoch klesli na úroveň okolo 100 000 t ročne.

Graf množstva skládkovaných ISW produkujúcich emisie GHG. | Zdroj: NIR SK, III.2021

Zanedbateľný pomer priemyselných odpadov s DOC > 0 je daný tým, že na Slovensku majoritný podiel na skládkovaných priemyselných odpadoch má skupina 10 (odpady z energetiky), ktorých množstvo sa pohybuje medzi 1,139 - 1,432 mil. t, teda skoro rovnako ako u MSW.

Podstatne menej je zastúpená skupina 17 (stavebné a demolačné odpady), ďalej skupina 19 (odpady z úpravy odpadov) a ešte menej skupina 01 (ťažobné odpady). Tieto štyri skupiny tvoria spolu až 93-95 % všetkých skládkovaných priemyselných odpadov.

Ostatných 15 skupín odpadov má absolútne minoritný podiel na skládkovaní ISW, často menej ako 1 %. S výnimkou skupiny 19 a čiastočne aj 17, práve 10 a 01 sú skupiny odpadov, ktoré sú z hľadiska produkcie LFG negatívne pre svoj nulový obsah biologicky rozložiteľného uhlíka a z pohľadu GWP ich môžeme považovať za kvázi „inertné.“

Naopak, významná časť z cca 80 skládok NNO na Slovensku má podľa evidenčných listov podiel skládkovaného zmesového komunálneho odpadu (20 03 01) až 80 % či dokonca 90 % z celkového množstva zneškodňovaných odpadov.

Preto aj relatívne malé množstvo skládkovaného MSW (s vysokým DOC) má oveľa väčší negatívny vplyv na ovzdušie, ako veľký objem priemyselných odpadov s nulovým obsahom DOC. Reč, samozrejme, nie je o nebezpečných odpadoch, ktoré majú svoj špecifický štatút a vždy si vyžadujú osobitnú pozornosť.

Aká je situácia v Nemecku?

V médiách sa príležitostne objavujú hlasy „odpadových odborníkov,“ ktorí vyjadrujú hlboké znepokojenie nad tým, ako veľmi zaostávame za tzv. vyspelou západnou Európou, kde sa už všetko len recykluje a žiadne skládky nepotrebujú. Tvrdia pritom, že Slovensko je skládkou veľmocou a nikde inde v EÚ toľko skládok už nemajú a nepotrebujú.

Vo svojej naivite a prostoduchosti títo „homeopatickí aktivisti,“ bohužiaľ, nie sú schopní pochopiť fyzikálne zákonitosti a trhové princípy. A tak na záver prinášam ešte niekoľko čísel a jednu porovnávaciu tabuľku z „vyspelého“ Nemecka.

Podľa údajov nemeckého štatistického úradu (DESTATIS 2019) bolo v roku 2017 v Nemecku vyprodukovaných celkovo 417,338 mil. t odpadov. Z toho tvorili komunálne odpady (skupina 20) presne 40,485 mil. t (9,7%) a zvyšné priemyselné odpady (376,8 mil. t) tak predstavujú pomer cca 9:1. Vzhľadom na ekonomickú štruktúru tvorby HDP v Nemecku je to prirodzené.

Z ďalších údajov potom vyplýva, že v danom roku bolo skládkovaných celkovo 46,094 mil. t odpadov. A keďže skládkovanie komunálu je v Nemecku zakázané, z týchto čísel sa dá jednoducho vypočítať, že podiel skládkovaných ISW odpadov v Nemecku bol v roku 2017 zhruba 12,2%.

Porovnanie s údajmi zo Slovenska za rok 2019 (16,6%), myslím, ukazujú, že si vôbec nestojíme až tak zle.

V nasledujúcej tabuľke uvádzam majoritné skupiny skládkovaných odpadov v Nemecku. Zastúpenie majoritných skupín skládkovaných ISW máme úplne totožné, akurát sme si s Nemcami „prehodili“ podiely pre energetické a stavebné odpady.

Apropo skládkovanie v Nemecku: je pravda že počet skládok v Nemecku neustále klesá (z 1 704 v roku 2006 na 1 082 prevádzok v roku 2017). Množstvo skládkovaného odpadu však každým rokom rastie: z 34,038 mil. t v roku 2010 na 46,094 mil. t v roku 2017, teda o 35 % za sedem rokov. Ani v Nemecku nerastú všetky stromy do neba.

Riešením je energetické zhodnocovanie alebo MBÚ

Na riešenie problému, ktorý som rozviedol v tomto článku, sú podľa môjho názoru možné dva koncepčné prístupy:

Prvou možnosťou je odkloniť časť skládkovaných MSW do zariadení na energetické zhodnocovanie (WtE), čím sa zredukuje zvyškové množstvo skládkovaného odpadu na zhruba jednu (asi 30 % výstupu z WtE tvorí škvara a popolček).

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Miroslav Jakuš: Český ISOH neprišiel skokovo, ale prešiel evolúciou. V tom je jeho sila

Tajomstiev úspechu českého Informačného systému odpadového hospodárstva je hneď niekoľko.

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Ako sa Franta Vopršálek z Čučelákovic triediť odpad nenaučil a koľko ho to bude stáť

Možno ľudia začnú odpad jesť alebo zakopávať na záhrade. To bude to predchádzanie vzniku, komentuje Jan Krišpín z Eveco Brno absenciu ZEVO zariadení.

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Samosprávy jednej z OZV vlani vytriedili o 18 % viac odpadu. Čomu za to vďačia?

Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.