NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Bioodpadu v komunálnom odpade môže byť aj 50 %, záleží od definície. Potenciál pre bioplynové stanice ale nie je veľký

Podstatnú časť vstupov bioplynových staníc, ktoré prejdú na výrobu biometánu, budú aj naďalej tvoriť tradičné suroviny z poľnohospodárskej výroby, píše Marek Hrabčák.

bioodpad

Foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  21.06.2022 |  Marek Hrabčák | redakcia

V nadväznosti na svoj májový článok o využívaní bioodpadov v bioplynových staniciach (BPS) na Slovensku sa teraz zameriam na konkrétne údaje o produkcii jednotlivých druhov bioodpadov a možnosti, ktoré tieto odpady poskytujú pri premene na biometán - novú energetickú surovinu s populárnym prívlastkom obnoviteľný zdroj energie (OZE).

V článku sa dozviete:

  • koľko bioodpadu môžu reálne využiť bioplynové stanice na Slovensku,
  • ako sa situácia líši regionálne a ké dáta chýbajú,
  • prečo je konverzia existujúcich bioplyniek na výrobu biometánu vhodné riešenie,
  • v čom sú úskalia niektorých optimistických odhadov,
  • ako do hry vstúpi mechanicko-biologická úprava odpadov (MBÚ) pred skládkovaním. 

Teoretické a reálne čísla sa líšia

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) ešte v roku 2010 vo svojom dokumente o nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom (BRKO) uviedlo, že predpokladané množstvo bioodpadov, s ktorým je potrebné počítať pri tvorbe stratégie nakladania s BRKO, je 1 240 670 ton. V tom čase bola celková produkcia komunálnych odpadov (KO) približne 1,75 mil. ton.

Aj rôzni aktivisti a mediálni experti sa už viackrát vyjadrili, že potenciál bioodpadov na Slovensku je obrovský a vôbec nevyužívaný. Napríklad, že pri priemernom obsahu 45 % biologickej zložky v zmesovom komunálnom odpade (ZKO) takto ročne na Slovensku prichádzame o zhruba 800 000 t biozložky, ktorá by sa ešte dala využiť na produkciu energie. „Keby sa vytriedil všetok bioodpad, ktorý dnes máme v komunálnom odpade, bude to 37,5 miliónov m3 (bioplynu) alebo 90 tisíc kilowatthodín ročne,“ povedal pre Euractiv Daniel Lešinský s tým, že jeho odhad je približný.

Medzi teoretickým potenciálom bioodpadov na Slovensku a z tohto odpadu skutočne vyrobenou energiou, resp. energetickou surovinou, biometánom, je pomerne veľký rozdiel. Druhý zákon termodynamický nás učí, že pri každej energetickej premene dochádza k určitým stratám. Na základe podrobných štúdií za posledných desať rokov bolo zistené, že ani biodegradovateľný materiál sa nikdy úplne nerozloží, resp. že mokrá organická frakcia konvertuje na plyn v maximálnom podieli 70 % pôvodnej hmotnosti.

Niektoré praktické testy v laboratórnych bioreaktoroch ukázali, že niekedy sa vyprodukuje len 25 % z potenciálneho maxima BMP daného odpadu. Preto aj metodika IPCC vo svojich výpočtoch emisií skleníkových plynov (GHG) ešte prepočítava DOC hodnotu parametrom DOCf, ktorý predstavuje skutočne rozložený organický uhlík v daných anaeróbnych podmienkach. Pre skládky je podľa tohto materiálu odporúčaná hodnota 0,5 až 0,77 čo znamená, že skutočné množstvo generovaného LFG predstavuje len cca 50 až 77 % z potenciálneho množstva. Pri anaeróbnej digescii je tento pomer vyšší, avšak taktiež závisí na vstupnej surovine a jej BMP a technologickej prevádzke. 

ASEKOL

Čo patrí a čo nepatrí medzi „bioodpady“?

Pre prognózovanie využiteľného množstva bioodpadov na Slovensku na ich spracovanie v BPS musíme siahnuť po údajoch o ročnej produkcii odpadov zo zdrojov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) a IS Odpady. Aj tu sa však nevyhneme nutným konverziám a prepočtom, ako som upozornil už vo svojom predošlom článku. Potenciál tvorby metánu (BMP, DOC) nie je totiž v žiadnej jestvujúcej klasifikácii odpadov zahrnutý. Či už klasifikácia ŠÚ SR, ktorá člení odpady podľa odvetví ich vzniku, alebo klasifikácia IS Odpady, ktorá člení odpady podľa EWC, ani jedna z nich presne neselektuje skupinu tzv. „bioodpady.“

Určujúcim kritérium pre využitie odpadov v BPS bude teda obsah biologicky rozložiteľného uhlíka, teda pôjde o odpady s DOC väčším ako 0. Z celej množiny odpadov, ktoré na území Slovenska ročne vznikajú tak na anaeróbnu digesciu cez BPS sú potenciálne využiteľné len odpady obsahujúce biologický degradovateľný uhlík. A aj to nie všetky.

Marek Hrabčák na konferencii ENVIRO 2022 | Foto: Odpady-portal.sk

Pre ilustráciu s akými množstvami pracujeme, je potrebne pripomenúť, že podľa údajov ŠÚ SR sa v rokoch 2005 – 2020 pohybovalo množstvo priemyselných odpadov (ISW) v rozpätí 6,8 až 12,9 mil. ton, pričom posledné štyri roky sa ustálilo množstvo vznikajúcich priemyselných odpadov tesne nad 10 mil. ton ročne. Z tohto celkového množstva skončilo v rokoch 2005 – 2018 na skládkach (D1) asi 20 – 46 %, čo v hmotnostnom vyjadrení predstavuje 2,1 až 4,6 mil. ton. Výnimku tvoril rok 2006 s extrémnou produkciou 12,9 mil. ton, pričom na skládkach vtedy skončilo 5,6 mil. ton.

Posledné dva známe roky (2019 a 2020) kleslo množstvo skládkovaných priemyselných odpadov na úroveň 1,7 mil. ton, čo percentuálne predstavuje podiel len cca 17 % z celkovej produkcie ISW. Množstvo skládkovaných ISW s DOC väčším ako 0, teda tých priemyselných odpadov, ktoré podliehajú na skládkach biologickému rozkladu za tvorby bioplynu, je ešte výrazne nižšie. Za celé sledované obdobie neprekročilo 3,6 % a za posledných päť rokov kleslo dokonca na cca 1,0 až 1,8% z celkovej produkcie priemyselných odpadov na Slovensku (cca 120 000 t produkcie 10,2 mil. t).

Aj po vyselektovaní odpadov s DOC väčším ako 0 sa pre BPS ešte zrejme bude prihliadať aj na polčas rozkladu a obsah sušiny. Bioodpady s dlhým rozkladom, napríklad odpady z dreva, zrejme nebudú ideálnym materiálom pre anaeróbny rozklad v BPS, ale skôr pre aeróbny rozklad v kompostárni. Aj MŽP SR vo svojom dokumente „Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov“ z decembra 2010 uvádza: „Materiály vhodné pre anaeróbnu digesciu sú hlavne poľnohospodárske odpady, ale aj odpady z potravinárskeho priemyslu, kaly z čistenia odpadových vôd a ako prídavok aj kuchynské a reštauračné odpady. Vhodnú sú najmä odpady s vlhkosťou nad 45 %“.

Trend skládkovania priemyselných odpadov na Slovensku | ZDROJ: Dáta IS Odpady, spracovanie autora

V rámci medzinárodných štandardov v zmysle metodiky IPCC pre stanovenie emisii GHG sa pre výpočet emitujúceho metánu zo skládok započítavajú aj také druhy odpadov, ktoré klasický odpadári vôbec nezaradzujú medzi bioodpady. Je to z toho dôvodu, že aj tieto špecifické odpady obsahujú organicky degradovateľný uhlík, ktorý sa v anaeróbnom prostredí skládok rozkladá a prispieva tak k vzniku skládkového plynu (a metánu), ktorý sa započítava k GHG emisiám.

 
 

Zostáva vám 76% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa má chrániť aj pred nepravdivými environmentálnymi tvrdeniami

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa má chrániť aj pred nepravdivými environmentálnymi tvrdeniami

Predpis dopĺňa aj ustanovenia o nepravdivom tvrdení a klamlivých obchodných praktikách.

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov oficiálne zverejnené. Tu je jeho 10 hlavných požiadaviek

Nariadenie o obaloch a odpade z obalov oficiálne zverejnené. Tu je jeho 10 hlavných požiadaviek

Neoddeliteľnou súčasťou nariadenia by mali byť vykonávacie akty, ktoré bližšie špecifikujú jednotlivé požiadavky, píše Alexandra Grgulová, environmentálna konzultantka OZV NATUR-PACK.

Nariadenie o ekodizajne – supply chain by malo zbystriť pozornosť (PRÁVNY POHĽAD)

Nariadenie o ekodizajne – supply chain by malo zbystriť pozornosť (PRÁVNY POHĽAD)

Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v decembrovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 10-12/2024 a zaoberá sa nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov.

X
X
X
X