Zber kuchynského odpadu je základný kameň kvalitného odpadového hospodárstva samosprávy, zdôrazňuje riaditeľka JRK Slovensko.
Mestá a obce na Slovensku sú od roku 2021 zabezpečovať zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností. Dôvodom je, že zo zákona vypadla výnimka, ktorá do roku 2021 samosprávam umožňovala, aby sa povinnosti vyhli.
Ako ukázala naša nedávna analýza, zber kuchynského odpadu z domácností sa v prvom roku novej povinnosti podarilo rozbehnú najmä v mestách. Celkovo sa v predminulom roku na Slovensku vyzbieralo takmer 26 000 ton.
Práve o zbere kuchynského odpadu z domácností, ako aj o jeho zhodnocovaní a ďalších súvislostiach sa v najnovšej epizóde podcastu ENVI-cast rozprávala Katarína Kretter, riaditeľka riaditeľka komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK, s Martinou Gaislovou, riaditeľkou JRK Slovensko.
Katarína Kretter: Už dva roky sa vo väčšine obcí na Slovensku zbiera kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Ako sme sa v tom na Slovensku rozbehli a ako sa nám darí v triedení?
Martina Gaislová: Rozbeh a triedenie sú dve rôzne veci a treba povedať, že samosprávy si naozaj zobrali za svoje túto povinnosť a snažili sa zaviesť zber kuchynského odpadu z domácností. Na druhej strane, mnohé z nich ho zaviedli iba formálne, a tak máme v mnohých samosprávach veľmi málo vyzbieraného kuchynského odpadu, pričom náklady sú extrémne vysoké.
Máme aj samosprávy, ktoré pochopili, že majú nielen environmentálny dôvod oddeliť kuchynský biologicky rozložiteľný odpad od zmesového, ale tiež ekonomický, pretože zhodnotenie biologicky rozložiteľného odpadu je v konečnom dôsledku lacnejšie ako skládkovanie. Efektivita je v tom prípade, samozrejme, vyššia.
Katarína Kretter: Aké percento obcí reálne zbiera kuchynský odpad, keďže vieme, že tam, kde majú 100 % kompostérov v domácnostiach, to robiť nemusia?
Martina Gaislová: Skúsim to rozdeliť, lebo ešte nemáme oficiálne dáta, keďže ohlásenia za rok 2022 len teraz prišli na ministerstvo a bude trvať niekoľko mesiacov, kým budú dáta spracované a zverejnené.
Na Slovensku máme 2 900 samospráv a 141 miest. Zvyšok sú obce, ktoré majú väčšinou od 1 500 do 4 000 obyvateľov a vyznačujú sa individuálnou bytovou zástavbou. To znamená, že sú to sídliská s rodinnými domami, kde majú zavedené domáce kompostovanie. To je v rámci hierarchie nakladania s odpadmi na najvyššej priečke, lebo znamená predchádzanie vzniku odpadu, keďže žiaden nevznikol vzhľadom na recykláciu hneď doma.
Odhadujem, že možno polovica zo slovenských samospráv ostala pri domácom kompostovaní. Zaviesť zber je efektívne pre samosprávy s komplexnou bytovou výstavbou.
Katarína Kretter: Významnou vecou je, že zo zmesového zmizne tá časť odpadu, ktorá predstavuje 40 - 60 % objemu v závislosti od ročného obdobia a počtu členov v domácnosti. Myslím si, že toto triedenie reálne pomôže k zníženiu skládkovania, ktoré má v roku 2035 predstavovať menej ako 10 % odpadu. Podľa posledných čísel poskytovaných Štatistickým úradom za rok 2021 sme skládkovali 41 % odpadu. Práve bioodpadom si máme šancu výrazne pomôcť.
Martina Gaislová: Správne si povedala, že biologicky rozložiteľný odpad tvorí viac ako 40 % čiernej nádoby na zmesový odpad. Takže máme potenciál poklesu v zmesovom odpade len vďaka biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý patrí do kontajnera hnedej farby. Prečo by sme to neskúsili a prečo by sme to neurobili poriadne?
Znamená to zaviesť efektívny systém, ktorý vedie obyvateľov k tomu, aby vytriedili maximum. Zber kuchynského odpadu je základný kameň kvalitného odpadového hospodárstva samosprávy. Ty sa, Katka, venuješ dlhé roky iným zložkám, ktoré spadajú pod systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Takže vieš veľmi dobre, ako je ťažké naučiť ľudí triediť sklo, plasty či papier kvalitne. Každý vie vytriediť PETky, plechovky či sklenené fľaše. Ale to nie sú všetky zložky alebo všetky obaly a neobaly, ktoré patria do triedeného zberu.
Ľudia na Slovensku tvrdia, že triedia a keď sa im pozrieme do smetnej nádoby, zisťujeme, že až 80 % z toho, čo dávajú do čiernej nádoby, by sa v skutočnosti dalo vytriediť do nejakej inej. A tam je práve tá pozitívna zložka kuchynského odpadu. Keď si dobre nastavíme zber kuchynského odpadu, obyvatelia začnú prirodzene lepšie triediť aj ostatné zložky. To nám hovoria všetky štúdie a výsledky meraní zo zahraničia, kde majú zavedený zber kuchynského odpadu už dlhé roky. Má to pozitívny efekt na prístup človeka k triedeniu odpadov.
Katarína Kretter: My máme túto istú skúsenosť. Pokiaľ ľudia dobre triedia alebo sa naozaj usilujú obaly a neobalové výrobky triediť čo najlepšie, oveľa ochotnejšie prijali aj triedenie kuchynského odpadu a zaviedli ho úplne prirodzene. Aká cesta nás vlastne čaká, aby sme ambiciózny cieľ maximálne 10 % skládkovania splnili?
Martina Gaislová: Kvalitné odpadové hospodárstvo by sa malo vyznačovať tromi atribútmi. Má byť pohodlné pre obyvateľov, adresné a motivačné. Ak dokážeme nastaviť odpadové hospodárstvo v našej samospráve v súlade s týmito pravidlami, je veľmi pravdepodobné, že výsledky budú pozitívne.
My ako firma JRK máme už množstvo takýchto samospráv, ktoré dosahujú už dnes mieru triedenia 65 až 75 %. Učíme sa od talianskych samospráv, kde dokážu zredukovať zmesový odpad na 40 kilogramov na obyvateľa a rok a dosahujú 90-percentnú mieru triedenia. Takže vieme, že sa to dá. Sú na to postupy, ktoré sa snažíme aplikovať a sme veľmi radi že naše samosprávy dosahujú veľmi pekné výsledky.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.