Odkláňať komunálny odpad od skládkovania jeho úpravou nemôže byť pilierovým riešením, lebo neprináša rýchly, dlhodobý, ani nákladovo efektívny úžitok.
Ministerstvo životného prostredia poslalo do legislatívneho procesu v rámci medzirezortného pripomienkového konania novelu Vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti.
V jej podstate navrhuje ministerstvo podmienky pre prevádzkovateľov skládok na vlastnosti odpadu, ktorý môžu uložiť na skládky. Na skládky odpadov môžu od 1. januára 2021 uložiť iba také nie nebezpečné odpady, z ktorých je už oddelený triedený zber a ktoré predišli predchádzajúcou úpravou.
Triedený zber obalov na Slovensku už funguje a triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, ktorý je ďalšou podmienkou, sa už postupne zavádza. Tieto podmienky sú, resp. časom budú splnené.
Podozrenia z neefektívnosti opatrení ministerstva však vytvárajú ďalšie podmienky rezortu pre skládkovanie odpadu.
.jpg)
Príprava tuhého alternatívneho paliva - TAP.
Biologická stabilita
Jednou z takýchto podmienok od MŽP SR je, že skládkovať môžu len taký zvyškový odpad z predchádzajúcej úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa tzv. parameter biologickej stability.
V tomto prípade to znamená, že skládkovať bude možné len ten odpad, ktorého spotreba kyslíka po 4 dňoch, zistená podľa testu test respiračnej aktivity AT4, bude 10 mg O2/g sušiny.
Cieľ tohto opatrenia je jasný: na skládku pôjde len odpad, ktorý sa už nepovažuje za biologicky rozložiteľný odpad. Za taký sa totiž považuje odpad, ktorý má respiračnú aktivitu pod ministerstvom navrhovanú hranicu.
Idea je výborná. Čo si však bude vyžadovať v praxi?
Predovšetkým bude treba vybudovať zariadenia, ktoré takýto bioodpad vytriedia. Následne bude tieto odpady treba niekam odviezť a preskládkovať na vybudovanom mieste tak, aby na ňom stratil svoje biologické vlastnosti. Potom ho bude možné zaviezť a uložiť na skládku.
Prevádzkovatelia skládok namietajú, že toto riešenie si bude vyžadovať obrovské investičné náklady a s neistou návratnosťou, keďže sa predpokladá postupný útlm objemov odpadov končiacich na skládkach.
Ďalšie negatívne dôsledky spôsobuje fakt, že ak sa na skládku nedostane vôbec žiaden bioodpad, potom sa existujúce zariadenia na zachytávanie skládkového plynu a výrobu elektrickej energie stanú stratovou investíciou. Takéto elektrárne vybudovali prevádzkovatelia už na viacerých skládkach.
Výhrevnosť odpadu
Ďalšiu podmienku navrhuje ministerstvo tak, že skládkovať možno len odpadový výstup z úpravy zmesového odpadu a objemný odpad, ak jeho výhrevnosť v sušine neprekročí hodnotu 6,5 MJ/kg.
Cieľ tohto opatrenia je aj v tomto prípade celkom jasný: ministerstvo už niekoľko mesiacov avizuje, že chce dosiahnuť, aby viac výhrevné časti zmesového komunálneho odpadu končili na energetickom zhodnotení v slovenských cementárňach. Na skládkach skončí len málo výhrevný odpad.
Idea je zaujímavá. Čo však spôsobí v praxi?
Odhliadnime na chvíľu od podstatného “detailu”, že dostať slovenský odpad do cementární sa podarí len pri takej cenovej úrovni, ktorá by znamenala radikálne zvýšenie poplatkov za komunálny odpad pre občanov. Aj ministerstvo musí tušiť, že tento cieľ je aj v strednodobom horizonte celkom nereálny.
Prevádzkovatelia skládok tvrdia, že po nastavení výhrevnosti na extrémne nízku hodnotu 6,5 MJ/kg v sušine (čo znamená približne 4-4,5 MJ/kg celkovej výhrevnosti) nebude mať nikto motiváciu vyrábať tuhé alternatívne palivo pre cementárne.
Uvážme, že už len hnedé uhlie, ktoré je považované za málo výhrevné, má výhrevnosť 8 - 12 MJ/Kg. Vyššiu výhrevnosť má napríklad aj biomasa. Odpady určené na spaľovanie v cementárskej rotačnej peci, ktoré sa snaží dosiahnuť envirorezort, však jedna slovenská cementáreň považuje až po splnení parametra na úrovni 21 – 25 MJ/kg.
Znamenalo by to, že výrobca bude musieť “domiešavať” zostatkový odpad z úpravy odpadov na požadovanú úroveň s vysokými nákladmi, čo celý proces opäť výrazne predraží.
Odpad s výhrevnosťou v sušine tesne nad 6,5 MJ/kg, ktorý sa pred skládkovaním vytriedi, by sa dal zhodnotiť v zariadeniach na energetické zhodnocovanie/využitie odpadov (angl. WtE, alebo u nás ZEVO), no aj tam už s pomerne vysokou mierou zvyškového odpadu (škvary) po spálení.
Výstavbu takýchto zariadení však MŽP SR nepovažuje za svoju prioritu.
MBÚ má aj veľa nevýhod
O parametre výhrevnosti na úrovni 6,5 MJ/kg sa u našich susedov v Česku diskutuje už mnoho rokov.
Podľa Petra Novotného z českého Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) dokáže linka na MBÚ vyseparovať asi tri percentá kovov a nadsitná frakcia, ktorá je výhrevná predstavuje asi asi 32 percent hmotnosti. Podsitná frakcia predstavuje približne 65 % a tá putuje hneď na skládky. V nej navyše zostáva ešte stále veľká časť nevyužitej energetickej hodnot, asi 33 percent.
Ekológ je presvedčený, že MBÚ nie je vhodnou technológiou na splnenie recyklačných cieľov Únie do roku 2035.
Aj v Česku dovážajú tuhé alternatívne palivo (TAP), ktoré je vyrobené z odpadu, predovšetkým zo zahraničia. Z dôvodu cenovej výhodnosti.
Ako však upozorňuje riaditeľ Českej asociácie obehového hospodárstva Miloš Kužvart, cementárenské pece vyžadujú výrazne vyššiu výhrevnosť, ktorú dokáže lepšie zabezpečiť odpad pochádzajúci od priemyselných výrobcov. Prípadne kvalitné vytriedený iný odpad, ako sú napríklad obaly. Ide teda o palivá SRF (Solid Recovered Fuel). Pre tie je MBÚ veľmi zaujímavým riešením.
TAP vyrobené zo zmesového komunálneho odpadu (RDF - Refuse Derived Fuel) nie je pre cementárov až tak kvalitným palivom, pretože nie je dostatočne homogénnym v porovnaní s priemyselným odpadom. Kužvart napriek tomu vníma cementárne ako dôležitú súčasť prechodu na obehové hospodárstvo a vhodnú cestu vidí napríklad aj vo forme budovania menších lokálnych spaľovní.
Na Slovensku máme na čom stavať. Triedenie obalov funguje už veľa rokov.
MBÚ je v Nemecku na ústupe
Zaujímavú skúsenosť s linkami MBÚ ponúka Nemecko. V krajine začal rásť objem odpadu spracovaného cez MBÚ až po zákaze skládkovania v roku 2005. Paradoxne však už po roku 2010 počet závodov na MBÚ klesá a s nimi aj objem spracovaného odpadu.
Mechanicko-biologické triedenie, zdá sa, nie je trvalo-udržateľnou cestou. Európsky gigant v environmentálnom nakladaní s odpadmi z nej pomaly ustupuje. Slovenské ministerstvo životného prostredia sa ňou chce vybrať.
Cena MBÚ
"Všeobecne platí, že zariadenie na MBÚ je väčšie, komplexnejšie a nákladnejšie než je ekvivalent energetického zhodnotenia jednotky toho istého odpadu", konštatovali odborníci v prestížnom zahraničnom časopise WMW už v roku 2011.
Manažér veľkej slovenskej odpadovej spoločnosti Richard Biznár upozorňuje na to, že po zavedení oddeleného zberu kuchynského a zeleného odpadu MBÚ prestala dávať zmysel.
“Investícia do technológie, haly s administratívnou časťou a infraštruktúrou pre kapacitu do 35.000 ton ročne v dvojzmennej prevádzke vo výške zhruba 3.5 - 4.0 mil eur vrátane prípravných a projektových nákladov,” vysvetľuje.
Podobne považuje úpravu odpadu za slepú cestu z technického, ekonomického a dlhodobo udržateľného pohľadu aj riaditeľ jednej z najväčších odpadových spoločnosti na Slovensku Oliver Šujan.
Tuhé alternatívne palivo - TAP
Zlé riešenie pre zlé časy
Povinnosť prevádzkovateľov skládok upravovať odpad vyplýva už zo Smernice 1999/31/ES z roku 1999 a do našej legislatívy sa dostal novelou zákona o odpadoch po úctyhodných dvadsiatich rokoch. Aj to až päť rokov po rozsudku SDEÚ vo veci talianskej skládky SubATO v Ríme a skládky v Malagrotte.
Jednou z rozumných možností riešenia, ktoré sa ponúka, je pokračovať v praxi, kedy za úpravu odpadov bude možné považovať aj triedenie pri zdroji, tak ako to ministerstvo navrhuje prechodne pre budúci rok. Inou je viesť dôležité rokovania s kompetentnými orgánmi EÚ o vyjasnení si možností pre jednoduché, účinné a lacné riešenia.
Skúsenosť naznačuje, že mechanicko-biologická úprava zmesového komunálneho odpadu je prijateľné riešenie ako pilierový spôsob nakladania s odpadmi najmä pre dobré časy, v období blahobytu, kedy si bohatá krajina môže dovoliť investovať do drahších riešení.
Slovensko takou krajinou nie je. Naša ekonomická výkonnosť naďalej dosť zaostáva za vyspelým Západom a skládkujeme naďalej až polovicu komunálneho odpadu.
Ekonomická recesia, ktorá prichádza s pandémiou COVID-19, prísne preveruje každý dobrý úmysel dláždený vysokými nákladmi.
V súčasnosti je viac ako jasné, že nie je možné vybrať sa cestou mechanicko-biologickej úpravy odpadov ako dominantného riešenia odklonu od skládkovania.
Zvyšovať podiel MBÚ na Slovensku je správne, ale treba to robiť postupne, vytváraním trhových impulzov, napríklad aj zvyšovaním poplatkov za skládkovanie a za komunálny odpad. Nerobiť deštrukčné zásahy, ktorým by bol zákaz dovozu nie nebezpečného odpadu na zhodnotenie na Slovensko.
Slovensko nie je pripravené zvládnuť tento proces v takej rýchlosti akú si predstavuje ministerstvo životného prostredia tým, že nasadzuje prísne požiadavky v novele Vyhlášky MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov.
Envirorezort tým pokračuje v urýchľovaní nákladovo extrémnych riešení, akými sú zálohovanie nápojových obalov, povinné váženie odpadov, či príkazom stanovených vyšších cien za triedenie obalov, čo je v rozpore so súťažnými pravidlami.
Obávam sa, že prísne podmienky pre úpravu odpadov sa zaradia do skupiny týchto ministerstvom proklamovaných vznešených riešení, o ktorých už po pár mesiacoch zistíme, že sú Potemkinovou dedinou.
Radovan Kazda
Autor je poslancom NR SR za SaS,
spoluvlastníkom vydavateľstva denníka Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.