Roman Malček: Sledujeme každú technológiu, ktorá príde na Slovensko

Vaša spoločnosť vznikla v roku 2002. Ako sa človek s právnickým vzdelaním dostane k podnikaniu v tomto segmente trhu?

V roku 1994 som nastúpil do spoločnosti ZŤS Lučenec. Firma vyrábala nakladače, z ktorých potom zostrojovala aj kompaktory na skládky. Zo strany ZŤS to bol dobrý zámer vytvoriť strednú triedu kompaktorov. V spoločnosti som mal na starosti výrobu aj obchod. Vtedy som ešte nemal právnické vzdelanie. Školu som absolvoval až v čase, keď som sa rozhodol sám podnikať.

ZŤS už dnes kompaktory nevyrába. Prečo?

Tieto stroje prestali vyrábať približne v rokoch 2006 – 2007. Vtedy som v REDOX-e prebral časť výroby. Kúpili sme výrobnú dokumentáciu, no boli sme najmä montážnym podnikom, všetky subdodávky boli nakupované. Skončili sme s tým v roku 2010, nakoľko vyrábať pár kusov ročne bolo nerentabilné.

Takže sortiment v súčasnom rozsahu ste začali predávať až neskôr?

REDOX som založil v roku 2002. Najprv sme predávali kompaktory, neskôr  komunálnu techniku, nadstavby a  vozidlá na zvoz odpadu. Firma sa postupne rozrástla z 1 zamestnanca na súčasných 40 zamestnancov, pričom poskytujeme kompletný sortiment komunálnej techniky pre mestá, ale aj pre nadnárodné a veľké odpadové spoločnosti. Teda aj smetné koše, kontajnery, zariadenia na zber, transport, triedenie odpadov a v koncovke aj kompaktory, najnovšie technológie na skládky, drviče a linky pre MBÚ (mechanicko-biologická úprava odpadov – pozn. red.) či fermentory.

Takže už nevyrábate?

Nie. Rozhodli sme sa nepokračovať vo výrobe a sústrediť sa na predaj. Pôvodne boli našimi zmluvnými obchodnými partnermi najmä výrobcovia vo východoeurópskych krajinách, v súčasnosti však zastupujeme už len výhradne renomovaných  výrobcov komunálnej techniky zo západu.

Podstatnú časť vášho portfólia tvorí predaj vozidiel na zvoz odpadu. Ako funguje trh s predajom tohto „okrajového sortimentu" medzi vozidlami? Zabezpečujete aj ich servis?

Áno. Sme obchodno-servisná firma. Nadstavby pre potreby odpadového hospodárstva totiž nerobia „podvozkári". Takže my objednáme podvozok, na ktorý náš dodávateľ nasadí požadovanú „nadstavbu". My zodpovedáme za špecifikáciu, na Slovensku vozidlo doupravujeme, aby vyhovovalo požiadavkám zákazníka. Treba doladiť elektroinštaláciu, prípadne ho doplniť o vedľajšie prístroje, ako je napríklad čítačka na čipy. Potom vozidlo odovzdáme a staráme sa oň.

V porovnaní s predajom bežných vozidiel prebieha inak aj obchod. Vozidlo nechávame vždy zákazníkovi odskúšať, aby si sám otestoval, či mu vyhovuje pre jeho rajón, zvozové trasy, či sa s ním vie otočiť v uličkách a podobne. V sídle firmy v Lučenci máme tiež rezervný vozový park, takže keď má zákazník vozidlo u nás v oprave, tak mu automaticky poskytneme záložné vozidlo. Toto nerobí nikto na Slovensku.

Aký je trhový podiel vašej spoločnosti?

Vo vozidlách máme približne 90 % trhový podiel v privátnej klientele aj v komunálnej sfére. Sme výhradným dodávateľom pre rôzne veľké odpadové spoločnosti.

Rastie obrat v tomto sortimente?

Na Slovensku boli roky, keď sa predalo 60 – 70  takých áut, dnes je to približne 30 – 40. Súvisí to s postupným nasýtením trhu kvalitnými vozidlami, ale aj s útlmom projektov zo štrukturálnych fondov.

Ako prebieha servis týchto áut?

Máme šesť posádok, ktoré sú permanentne v teréne, takže vieme reagovať už v ten deň, keď nastane porucha. Menšie poruchy, ako je elektrika a hydraulika, vieme opraviť na mieste. Väčšie opravujeme v našom stredisku v Lučenci.

Vozidlá pre zber a transport odpadov sú trochu okrajovou záležitosťou.Aký to má vplyv na kvalitu služieb pre zákazníkov?

V portfóliu renomovaných výrobcov tvoria gro ťahače. „Odpadári" sú prirodzene menej zaujímaví, preto aj pri servise uprednostňujú svojich flotilových hráčov. Pre naše dve značky, ktoré predávame – Mercedes a MAN – však dokážeme klientovi zabezpečiť prioritné služby na úrovni majiteľa veľkého vozového parku.

V súčasnosti je vo vašom portfóliu mnoho iných zariadení a technológií. Napríklad dotrieďovacie haly. Ide o pomerne komplikovanú technológiu. Na čo si má dávať zákazník pozor?

Zrealizovali sme už 20 dotrieďovacích liniek. Veľmi dôležité je nastavenie systému tak, aby jednotlivé komponenty navzájom kapacitne sedeli. Na Slovensku sa už stali prípady, keď investor neodhadol správne zladenie zariadení. Napríklad pri linke na výrobu alternatívneho paliva nastavil zlú kapacitu drviča, čím si znížil kapacitu celej linky na polovicu. Preto my vždy komunikujeme s klientom tak, že on nám dodá plánované výrobné čísla a my mu nastavíme parametre jednotlivých zariadení.

Ako dodávateľ musíte sledovať trendy. Predávajú sa ešte dnes kompaktory, keď sa Európska komisia snaží utlmiť skládkovanie?

Áno, ale podstatne menej. O tom, že skládky zaniknú, sa však hovorí na konferenciách už od polovice 90. rokov. Napriek tomu tvoria stále najväčšiu časť finálneho riešenia odpadu.

Česko má záujem ukončiť skládkovanie v roku 2024. Čo potom?

V Česku by týmto rozhodnutím boli úplne prví v Európe. Nepredpokladám, že sa to stane. V západnej Európe je naďalej prevádzkovaných veľa skládok na tzv. komunálny odpad. Napríklad vo Švajčiarsku asi trinásť. Dánsko má 42 skládok, Flámsko 16, Holandsko 22, Veľká Británia 240. Dva milióny ton odpadu sa uložia v Holandsku, 800-tisíc vo Flámsku atď. S týmto objemom skládok sa žiadna z uvedených krajín nechváli na odpadových konferenciách.

Tieto krajiny však vykazujú veľmi nízke, takmer nulové zneškodňovanie komunálneho odpadu.

Podstatný rozdiel je v tom, že oni z komunálneho odpadu vyberú zhomogenizovaný BRO (biologicky rozložiteľný odpad – pozn. red.). Takže už nie je klasifikovaný ako komunálny odpad. Predpokladám, že toto je cesta, ktorou sa napokon uberie aj Slovensko. To znamená, že na skládky pôjde takto upravený odpad.

Ako by to prebiehalo technologicky?

Komunálny odpad by prešiel cez linku MBÚ, ktorá odpad rozdelí na podsitnú a nadsitnú frakciu. Podsitná je inertná, organická, nadsistná je de facto TAP (tuhé alternatívne palivo – pozn. red.).

Podsitná frakcia by sa uložila na skládku, ale musí byť najprv na voľnej ploche stabilizovaná. To znamená, že tzv. rýchlokompostovaním z nej vytiahnete škodlivú zložku a celé to uložíte do skládky. Tento postup má presne stanovené pravidlá. Samozrejme, toto riešenie platí len v prípade, že sa na Slovensku otvoria teplárne a elektrárne na spoluspaľovanie odpadu s uhlím.

Budúcnosť energetického zhodnocovania komunálnych odpadov na Slovensku teda nevidíte veľmi ružovo.

Západná Európa podstatne viac energeticky zhodnocuje odpad, pretože poplatky za uloženie, resp. skládková daň, sú tam podstatne vyššie. Napríklad v Belgicku je vo výške 126 eur, vo Francúzsku 80 eur, v Holandsku 132 eur. Takže ak majú najbližšiu spaľovňu veľmi ďaleko, tak uprednostnia uložiť odpad na skládku, ale pri celkových nákladoch na úrovni 150-160 eur za tonu.

Česko chce skončiť so skládkovaním, ale taktiež nemá kam odkloniť odpad. Spoluspaľovanie TAP má svoje hranice, nevyriešia ním všetok odpad. Predpokladám, že aj v Česku budú musieť skôr povinne upraviť odpad pred uložením na skládku.

Čítajte: PROFILOVÉ ROZHOVORY 2012-2014

01 Peter Krasnec: Sme za trh, ale s mantinelmi (2012/01)
02 Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých (2012/02)
03 Roman Achimský: Spaľovanie potrebuje lepšie podmienky (2012/03)
04 Peter Valent: Lepšie pravidlá od vlády (2012/04)
05 Bernhard Hager: Žaloby pomáhajú vyjasniť vzťahy (2012/05)
06 Dušan Magula: Dobré výsledky potrebujú kapitál (2012/06)
07 Oliver Čelko: Chýba nám väčšia podpora zákona (2012/07)
08 Jarmila Ďurďovičová: Úlohy inšpekcie rastú (2012/08)
09 Štefan Sklenár: Cesta ku komplexným službám bola dlhá (2012/09)
10 Vladimír Blažíček: Ide nám o environmentálne ciele (2012/10)
11 Pavol Prepiak: Na činnosť Recyklačného fondu prispievame najviac. Nechceme však žabomyšie vojny (2012/12)
12 Ivan Chodák: Biodegradovateľné plasty sú materiálom budúcnosti (2013/01)
13 Oliver Šujan: Odpadový trh má stále potenciál (2013/02)
14 Elena Bodíková: Chceme uľahčiť plnenie povinností (2013/03)
15 Tomáš Antal: Verejné zdroje často deformujú trh (2013/04)
16 Ľubomír Šooš: Naše výsledky chcú najmä v zahraničí (2013/06)
17 Dušan Jurík: Rozšírená zodpovednosť firiem je neodvratný proces (2013/09)
18 Jaroslav Hyžík: Spaľovne patria k vyspelej spoločnosti (2013/11)
19 Imrich Kováč: Zlučovanie obcí pre odpadové hospodárstvo má veľa pozitív (2013/12)
20 Ľubomír Škriečka: Ľudia sa učia separovať (2014/01)
21 Paul van Dongen: Našou prednosťou je kvalita (2014/02)
22 Ronald Blaho: Kolektívne organizácie zlyhávajú v osvete (2014/03)
23 Hana Nováková: Obce nemožno zo systému nakladania s odpadmi vynechať (2014/05)
24 Vladimír Šinák: Radikálna zmena systému môže zničiť trh (2014/06)

Neboli by riešením pre Slovensko prekládkové stanice a distribúcia odpadu na západ, kde je prebytok kapacít na WtE (energetické zhodnocovanie odpadov – pozn. red.)?

Áno, je to jedno z riešení. Preto pozorne sledujeme na trhu ponuku vozidiel, ktoré by dopravovali veľké objemy na prekládkové stanice. Napokon zo Slovenska už odchádza množstvo druhotných surovín, rádovo desaťtisíce ton papiera a plastov do zahraničia. Takže treba tomu prispôsobiť transportnú techniku, ak dôjde k diaľkovej preprave upravených, resp. neupravených komunálnych odpadov.

Ako bude podľa vás vyzerať odpadové hospodárstvo na Slovensku o 10 rokov?

Určite sa na Slovensku zvýši poplatok za uloženie odpadu na skládku. Musel by však byť podstatne vyšší ako v Česku, náklady na skládkovanie by sa museli posunúť k 80 – 100 eurám za tonu. Vtedy pripadá do úvahy spaľovanie.

Možno sa podarí prispôsobiť teplárne a uhoľné elektrárne na spoluspaľovanie uhlia s TAP. Pri takomto vývoji sa budeme samozrejme snažiť byť pripravení: ponúknuť transportnú techniku, balistické triediče, primárne a sekundárne drviče. V súčasnosti nemá význam ponúkať samosprávam linky na TAP,  pokiaľ je stav konca odpadu legislatívne nastavený tak, ako je dnes.

Aký vývoj odhadujete v separovanom zbere? Slovensko sa ubralo cestou triedenia už pri zdroji, u spotrebiteľa. Naopak, v niektorých krajinách majú k tzv. curbside recycling (zberu už roztriedených odpadov „z chodníka") dosť vlažný postoj.

Veľa regiónov vo Veľkej Británii je principiálne nastavených na systém netriedeného zberu, to znamená, že všetok odpad ide do jednej nádoby a triedi sa následne až v dotrieďovacom stredisku MBÚ. Keďže kapacity na dotriedenie sa musia budovať tak či onak, môžeme ísť aj týmto spôsobom. Videl som takto super fungovať jednu veľkú linku na Cypre. Naopak, v jednom zariadení v Poľsku s tým mali problém, nakoľko takýto odpad bolo ťažké pretriediť – obsahoval napríklad mŕtve zvieratá.

Všeobecne sa na dotrieďovaciu linku dostáva podstatne kvalitnejší separovaný zber z rodinných domov ako zo sídlisk.

Nie sú zaujímavé aj iné suroviny z komunálneho odpadu?

Pred krízou v roku 2008 áno, ale teraz už nie. Vychádzajúc z mojich skúseností, všetko je momentálne sústredené na plasty, ktoré majú plusovú hodnotu. V druhom rade papier. Všetko ostatné má mínusovú hodnotu.

Mimochodom, v súčasnosti sa zaoberáme aj podzemnými kontajnermi. V českých mestách, v ktorých ich inštalovali, dosiahli podstatne vyšší zber papiera, pretože predtým im občania vyberali papier z košov. Podzemné kontajnery sú však veľmi drahé, oplatia sa iba zo štrukturálnych fondov.

Dodávate aj fermentory na spracovanie BRO. Niektorí odborníci ich vnímajú z hľadiska nákladov a výnosov dosť negatívne. Obce si ich však dávajú do projektov.

Najefektívnejšie pracujú veľké fermentory s kapacitou 10 000 ton ročne, no také potrebujú spracovať kapacitu v takom rozsahu, ktorý by zvýšil transportné vzdialenosti. To by samospráva nedokázala zaplatiť.

Takže sme to riešili malými jednotkami na 1 500 – 2 000 ton. Sú to jednotky, ktoré môžu zhygienizovať aj živočíšne produkty, odpady z kafilérky, z hydinární, ale predovšetkým kuchynské a reštauračné odpady, čo je pre obce veľmi zaujímavé, keďže vieme, že školy patria do ich pôsobnosti. Týmto sa obec vyhne v budúcnosti povinnosti platiť za bioodpad ako za nebezpečný odpad.

Rozhodnutie obcí investovať do fermentora vnímam pozitívne aj z toho dôvodu, že na rozdiel od Česka je kompost zaradený medzi palivá, takže môže byť zhodnotený ako energetická surovina. V malých mestských teplárňach sa takto spracovaný odpad bežne spaľuje. Ide o vysušený zhygienizovaný kompost.

Žiaľ, rozvoju využitia BRO neprospieva legislatívna nestabilita z EÚ, ale aj výnimky, ktoré obciam umožňuje slovenská legislatíva.

Prečo nie je bioodpad viac využívaný pre bioplynové stanice?

Zjavne nie je vyhovujúci. Na začiatku boomu BPS (bioplynové stanice – pozn. red.) pred siedmimi rokmi, keď sa začalo prvé eurofondové obdobie, boli takéto očakávania. Zistilo sa však, že bioplynky sú vhodné viac na poľnohospodársky odpad a cielene pestovanú biomasu. Iba malý podiel z nich využíva odpad.

Certifikovaný kompost z fermentácie nie je zaujímavý?

Mnohí chcú vyrábať certifikovaný kompost. My však tvrdíme, že to zásadne predražuje výrobu a je to neefektívne, lebo o tento kompost nemá aj tak nikto záujem. V trhovom prostredí súťažíte v konkurencii s prebalenou litovskou rašelinou, ktorú si ľudia dokonca radšej kúpia, ako by si mali vyzdvihnúť kvalitný necertifikovaný kompost zadarmo. Preto je lepšie riešenie využiť tento odpad na údržbu mestskej zelene.

V predchádzajúcom období vyrástlo veľa dvorov na BRO. Ako vidíte ich budúcnosť?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.