Odpadové návrhy Komisie pre Slovensko. Ako ich vnímajú odborníci? (anketa)

Európska komisia vydala predčasné varovanie, v ktorom upozorňuje Slovensko a ďalšie krajiny EÚ na hrozbu, že nedodržia cieľ zabezpečiť, aby do roku 2020 došlo k 50% príprave na opätovné použitie/recykláciu komunálneho odpadu. Slovensku zároveň Komisia predložila 19 návrhov na opatrenia, ktoré by mali pomôcť k tomu, aby SR cieľ EÚ splnilo.

Návrhy sa týkajú ekonomických stimulov pre obce, systémov rozšírenej zodpovednosti firiem, zapojenia obcí, využitia finančných prostriedkov EÚ, stimulov pre domácnosti, nakladania s biologickým odpadom, technickej podpory obcí a zlepšenia presnosti vykazovania údajov o odpadoch.

V tradičnej ankete Barometer sme otázku položili viac ako 150 odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. Zaujímal nás ich názor na návrhy Komisie.

Otázka: Súhlasíte so všetkými 19 návrhmi Komisie pre Slovensko?

Na otázku mohli respondenti odpovedať stručne, t.j.:

• "ÁNO" (viac pozitívne alebo prevažne pozitívne)
• "NIE" (viac negatívne alebo prevažne negatívne)
• "???" (v prípade, že je otázka podla respondenta nejasná, nesprávne položená, alebo je odpoveď nerozhodná, či zložitejšia)

Ku otázke mohli respondenti pridať podrobnejšiu odpoveď v rozsahu do troch viet, v ktorej mohli objasniť svoje stanovisko.

Minianketa

Na otázku môžete odpovedať aj vy, prostredníctvom ankety na Facebookovej stránke Odpady-portal.sk tu.

Odpovede odborníkov

Z desiatich odpovedí až ôsmi respondenti s návrhmi Komisie súhlasia.

Stanislav Bachratý, konateľ, EKOLIO, s.r.o. - ÁNO

Návrhy však vyvolávajú pochybnosti o tom, ako budú transformované do legislatívy tak, aby boli prínosom a nie ďalšou komplikáciou pre obce. Problematickou je zvláštna slovenská formulácia 10. bodu - Stimuly pre domácnosti, kde by mal platiť princíp pre občanov - čím viac vytriediš, tým menej obci zaplatíš - a nie naopak. Bude zaujímavé tiež sledovať, ako sa s týmito princípmi /napr. v bode 7/ stotožní slovenská legislatíva, podľa ktorej sú napr. „výrobcovia obalov“ všetci až po poslednú trafiku, len nie ich skutoční výrobcovia.

Juraj Číž, Managing Director, ecorec North Danube – ÁNO

Opatrenia sú správne definované. Ich implementáciu na Slovensku urýchli až udelenie pokuty súdnym dvorom EÚ za nesplnenie cieľov smernice. 

Marián Christenko, CEO, KOSIT, a.s. – ÁNO

V zásade súhlasím s väčšinou bodov a niektoré považujem za skutočne zaujímavý podnet, ktorý si však vyžaduje ďalšiu diskusiu a precíznu prípravu pred zavedením. Napríklad hneď prvý bod na zozname spojený so zavádzaním štandardov môže vyvolať rozporuplné názory obcí, zberových spoločností, ale aj organizácií zodpovednosti výrobcov.

Odporúčaniami únie by sme sa mali vážne zaoberať a brať ich ako dobre mienené rady pochádzajúce z praxe ostatných členov Európskej únie, ktoré zvládli redukovať skládkovanie až na úroveň jednotiek percent.

Aproximovať odporúčania by sme však mali postupne s ohľadom na skutkový stav veci na Slovensku a nesnažiť sa preskočiť desiatky rokov vývoja opatreniami, ktoré obyvateľstvo a obce iba demotivujú.

Branislav Moňok, Priatelia Zeme – SPZ – ÁNO

Jednoznačne súhlasím.

Daniel Rabina, Green Talk, s.r.o. – ÁNO

Správu vnímam ako „mäkký demarš“ pre stav nášho odpadového hospodárstva. Na jednej strane ma mrzí, že Slovenská republika v zahraničí získava negatívne body, na strane druhej treba otvorene priznať, že takéto varovanie bolo iba otázkou času.

Správa je otvorenou reakciou na stav, v ktorom navonok predstierame náš záujem o udržateľný rozvoj a prechod na cirkulárnu ekonomiku, no paralelne s tým robíme absurdné kroky - napríklad povoľovanie rozširovania existujúcich skládok.

Michal Sebíň, generálny riaditeľ, NATUR-PACK, a.s. – ÁNO

S väčšinou odporúčaní sa dá súhlasiť. Niektoré z nich sa však objavili v odporúčaniach Komisie aj v minulosti, ale do zákona o odpadoch sa nikdy nedostali.

Tomáš Schabjuk, Odpadový hospodár s.r.o. – NIE

Niektoré opatrenia sú len formálne vety (opatrenia č. 4, 8, 16, 17, 18), ťažko uplatniteľné v našich podmienkach (opatrenia č. 3, 9, 10, 11).

Napríklad na bod 10 nech EÚ u nás zabudne – stanovovať miestne poplatky na základe nejakej analýzy a následne ich automaticky aplikovať na obce a mestá, je určite nepriechodné. No niektoré opatrenia by nás mohli posunúť vpred.

Katarína Špačková, podpredseda ANSDS – ÁNO

MŽP SR by si konečne malo uvedomiť, že Zákon o odpadoch je potrebné prepracovať celý a nie lepiť ho neustále nejakými novelami ovplyvnenými lobistickými skupinami.

Oliver Šujan, generálny riaditeľ, Marius Pedersen a.s. – ÁNO

Opatrenia reflektujú na 3 slabiny OH na Slovensku: nízke poplatky na skládkach, zúfalo nedostatočné financovanie triedeného zberu zo strany výrobcov a pomalé zavádzanie zberu biologického odpadu.

Pri ich úspešnej implementácii doporučujem zapojiť samotných účastníkov: obce, organizácie zodpovednosti výrobcov a zberové spoločnosti.

Martin Vlachynský, INESS – NIE

Komisia aj tu nastoľuje politiku "jedna Európa, jeden problém, jedno riešenie". Pritom nakladanie s odpadom (na rozdiel napr. od emisií) je hlavne lokálna/národná otázka, ktorá generuje rôzne problémy a rôzne efektívne riešenia. Záležia od existujúcej infraštruktúry (spaľovne a pod.), ale napríklad aj od hustoty obyvateľstva a miery urbanizácie (veľkomesto má iné efektívne riešenia nakladania s odpadom ako kopanice).

Komisia ustanovila akékoľvek skládkovanie ako apriori najhorší spôsob nakladania s odpadom, čo z ekonomického hľadiska nie je správny krok. Nehovoriac o tom, že percentuálne ciele ignorujú napríklad fakt, že Slovensko produkuje polovicu komunálneho odpadu v porovnaní s Dánskom a o 40% menej ako Nemecko. Miesto toho sa neustále poukazuje na vysokú mieru skládkovania (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Municipal_waste_statistics)

Radovan Kazda, Odpady-portal.sk – ???

Samotné opatrenia sú legitímne pre splnenie cieľa. Komisia na splnenie tvrdých vnútených regulácií reaguje návrhmi ďalších regulovaných opatrení. Principiálne však považujem za nesprávnu politiku, v ktorej sa odpadové ciele stanovujú z úrovne EÚ, nakoľko nie sú nevyhnutné pre fungovanie spoločného trhu, a tiež politiku, v ktorej sa uplatňuje rovnaká prísnosť cieľov - teda rovnaké náklady - na rôzne vyvinuté ekonomiky krajín EÚ.

Prečítajte si výber predchádzajúcich barometrov

24.09.2018 | Rozdelenie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov

23.06.2018 | Poplatok za energetické zhodnocovanie odpadov. Ako ho vnímajú odborníci?

07.01.2018 | Najlepšia a najhoršia udalosť roku 2017

22.05.2017 | Prevzatie zodpovednosti za triedený zber zo strany OZV

19.04.2017 | Prináša novela zákona o odpadoch viac pozitív ako negatív?

05.03.2015 | Splní návrh zákona o odpadoch ciele, ktoré si ministerstvo stanovilo?

10.06.2013 | Zákaz výkupu kovového odpadu

28.05.2013 | Legislatívny zámer zákona o odpadoch

04.12.2012 | Povinnosti zasielania hlásení

27.08.2012 | Stiahnutie návrhu zákona o odpadoch

04.08.2012 | Zákon o odpadoch

04.07.2012 | Dotácie súkromným subjektom

05.06.2012 | Programové vyhlásenie vlády SR

18.05.2012 | Separovaný zber zadarmo?

15.04.2012 | POH SR 2011-2015

18.03.2012 | Envirorezort po roku

13.02.2012 | Rozšírená zodpovednosť výrobcu

16.11.2011 | Ako zmeniť zákon o odpadoch?

06.06.2011 | Zlúčenie zákonov o odpadoch a o obaloch do jedného zákona

03.01.2011 | Aké zmeny si želáte v roku 2011?

07.12.2010 | Mala by byť zachovaná existencia Recyklačného fondu?

24.10.2010 | Ste sa zvýšenie poplatku za uloženie odpadu?

14.06.2010 | Stihneme transponovať smernicu o odpadoch?

05.04.2010 | Prečo recyklujeme iba tri percentá komunálneho odpadu?

14.02.2010 | Zlepší transpozícia smernice EÚ o odpadoch trh s odpadmi v SR?

20.01.2010 | Predĺženie termínu zavedenia separovaného zberu BRO

15.12.2009 | Zmena legislatívneho prostredia pre zhodnocovanie batérií a akumulátorov

29.11.2009 | Absencia krajských a okresných (obvodných) POH na roky 2006-2010

13.11.2009 | Sprísnenie procesu schvaľovania skládok odpadov

05.11.2009 | Sprísnenie kontroly Recyklačného fondu 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.